Poklepkať novostavbu

Komentuje Ladislav Kulik

Ak ste nedávno videli televízny šot o hygienických podmienkach na hraničnom priechode cez Lysú Poľanu, mohlo sa vám zdať, že si v televízii splietli obrázky a k textu priradili zábery z niektorej málo civilizovanej krajiny, kde sa iba učia to, čo je toaleta, WC či latrína. Viac znalým tejto problematiky stačí pripomenúť, že mnohí chybu pripisujú nedostatku v zákone č. 287 o ochrane prírody a krajiny, ktorého zainteresovaní, aj a nielen pre to, žiadajú novelizáciu. Okrem iného bráni dobudovaniu areálov, obmedzuje rozvoj infraštruktúry vo Vysokých Tatrách a v tom konkrétnom prípade hádže horúci zemiak do rúk vedeniu malej osady Tatranská Javorina s necelými tristo obyvateľmi s jej ročným rozpočtom blížiacim sa k 700-tisíc Sk. Obec by iba na odpratanie odpadov veľkoplošnými kontajnermi potrebovala viac ako pol milióna korún ročne, nehovoriac o výstavbe verejných toaliet, pretože by to sama, bez pomoci, jednoducho nedokázala finančne zvládnuť. Podnikateľské subjekty by podľa informácií tam mali záujem riešiť občerstvenie a prechodné ubytovanie, pri ktorých by automaticky vybudovali aj systém hygienických zariadení a udržiavania poriadku. Pokiaľ však bude zakázaná akákoľvek podnikateľská aktivita (zo zákona), nik z nich sa do ničoho podobného nepustí a obec, keby aj chcela, nemá na to prostriedky. Na ťahu je teda štát. Vládny kabinet by si mal uvedomiť, že vstup do Európy vedie aj cez takú banalitu, ako je kultúra osobnej hygieny. Na urýchlenie výstavby tohto zariadenia na hranici by bolo odporúčaním napríklad pre prezidentskú kanceláriu zorganizovať najbližšie stretnutie poľskej a slovenskej hlavy štátu práve v Tatranskej Javorine. A napokon základný kameň novostavby „zariadenia“ by mohol poklepkať aj predseda vlády.