Vnútropolitický rozpor nie, iba konflikt s ČR

Jörg Haider v protiklade s kancelárom Schüsselom

Niekto by to možno aj uvítal. Rozpory v čierno-modrej rakúskej vláde, ktoré by mohli vyústiť až do predčasných volieb a návratu na vládne výslnie teraz opozičných sociálnych demokratov. Na úkor kontroverznej a Európou nie veľmi milovanej strany Slobodných (FPÖ). Rozpory nie pre domáce problémy, ako to zvyčajne býva, ale pre udalosti v susednej krajine. V Českej republike, ktorá si „dovolí“ zabezpečovať 19 percent zo svojej celkovej výroby elektrickej energie prostredníctvom jadrovej energetiky. Aj prostredníctvom jadrovej elektrárne (JE) Temelín.

Temelín je slovo do boja, slovo, z ktorého sa už teraz spletá volebný bič, slovo, ktoré sa až príliš udomácnilo v diplomatickom slovníku rakúsko-českých politických vzťahov, slovo, na ktoré je pozorná aj Európska únia. Zvýšená frekvencia tohto slova je v poslednom týždni typická pre korutánskeho premiéra a popredného predstaviteľa FPÖ Jörga Haidera. Opakovane v minulých dňoch bránil svoje tvrdenie, že rakúski slobodní nebudú nikdy súhlasiť s členstvom Českej republiky v Európskej únii, pokiaľ Praha nebude riešiť otázku jadrovej elektrárne v Temelíne. „Kto chce takéto niečo robiť, nemôže byť naším partnerom v Európe,“ povedal pre denník Die Presse. FPÖ podľa neho nemôže akceptovať, že v blízkosti hraníc s Rakúskom pracuje nebezpečná atómová elektráreň. Čo na tom, že spomínané nebezpečenstvo je skôr vybájené ako reálne? Garancie a záruky zo všetkých svetových strán. V politike sa predsa na detaily až tak nehľadí...

Haider pritom nie je lídrom strany, po bojkote FPÖ pre jeho rozporné vyhlásenia sa vlani dobrovoľne tejto funkcie vzdal v prospech Susanne Riessovej-Passerovej, rakúskej vicekancelárky. Tá sa však s podobnými názormi pred tlačou nezviditeľňuje, a tak si Haider dovolil hovoriť aj v jej mene. Vraj pochopil, že si to ona takisto želá. Verejnosť je vďaka tomu mierne zmätená, lebo nevie, kto vlastne produkuje a propaguje štátnicky závažné predstavy FPÖ. Haiderovi to až tak neprekáža, je predsa hajtmanom - krajinským premiérom, teda človek s dôležitým straníckopolitickým vplyvom a okrem toho ho ľudia aj tak považujú za „šedú eminenciu“ slobodných.

Takéto vyhlásenia však prekážajú, a to veľmi, druhému koaličnému subjektu - Rakúskej ľudovej strane (ÖVP). Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel z ÖVP pred týždňom zdôraznil, že z jeho pohľadu ako šéfa vlády neprichádza rakúske veto proti vstupu ČR do únie kvôli prevádzky Temelínu do úvahy. Jeden čihí druhý hota? Haiderove viacnásobné vyhlásenia totiž naznačili možný začiatok vážnej krízy v koalícii ľudovcov a slobodných. Kým Schüssel rozširovanie EÚ, dôležité pre českú stranu, nechce podmieňovať otázkou Temelínu, Haider na tom trvá. „Pokiaľ viem, na uzatvorenie kapitoly o energetike, o ktorej rokuje ČR s EÚ, je potrebný jednotný postoj rakúskej vlády. A my budeme chrániť rakúske záujmy,“ vyhlásil Haider. Bližšia rakúska košeľa ako európsky kabát spoločných

Nič nové pod slnkom, veď práve pronárodná dôrazná rétorika Haidera vyniesla na politický Olymp. Korutánsky premiér sa cíti „na koni“ aj preto, že vo svojej protitemelínskej ofenzíve nie je osamotený. Aj premiéri Horného Rakúska, Dolného Rakúska a Salzburska sú proti sfunkčneniu a prevádzke JE Temelín, dokonca jednotne chystajú v tejto veci žalobu. Hajtman Horného Rakúska Josef Pühringer je členom ÖVP a zaujímavé je, že väčšinová členská základňa ľudovcov v tejto krajine v otázke Temelína súhlasí viac s Haiderom ako so Schüsselom. Kancelár bez čiastočnej podpory svojich ľudí. To nie je znak krízy? Aj to Haiderovi dáva krídla a na pozadí opakujúcich sa protestných blokád hraníc a colničných priechodov mu dovoľuje vyhlásenia typu: „V našej vláde neexistuje koaličný konflikt, my máme konflikt iba s Českom.“

Silné sú však aj hlasy druhej strany. Pragmatické. Ako napríklad hlas poslankyne Európskeho parlamentu za rakúskych sociálnych demokratov Marie Bergerovej. Tá tvrdí, že neprijatím Českej republiky do EÚ - pre kapitolu jadrovej energetiky - problém Temelínu nezmizne. Naznačuje teda, že hlásne trúby Haidera a spol. sú iba lacnou propagandistickou záležitosťou neriešiacou podstatu vecí. Podľa nej by práve naopak vstup ČR do únie mohol kauzovať urýchlenie hospodárskeho konca JE Temelín. Zrejme si myslí, že v jednotnej Európe sa trh s elektrickou energiou bude správať ináč a klientov bude saturovať aj z iných, nejadrových zdrojov. Tomu síce protirečí skutočnosť, že Francúzsko na 80 percent využíva práve tento druh výroby energie a Veľká Británia opäť uvažuje o oživení jadrovej energetiky. To sú zas nepretromfnuteľné argumenty českej strany.

Zaujímavé na Haiderovom protijadrovom českom ťažení je však to, že sám sa správa podľa okrídleného príslovia „vodu káže víno pije“. Ekologické organizácia Global 2000, ktorá je tiež proti Temelínu, totiž označila Haiderovu angažovanosť v tejto veci za nedôveryhodnú. Jeho korutánsky premiér z dôvodu svojej funkcie sa rozhodol podporiť odpredaj 49 percent štátnych podielov v korutánskom energetickom holdingu KELAG nemeckému energetickému koncernu RWE. A tento nemecký koncern, ako upozornil hovorca Global 2000, je známy tým, že obhospodaruje aj jadrové elektrárne. Nič na tom nemení ani Haiderova výhovorka, že koncern RWE v súlade s nemeckou legislatívou ukončí svoju činnosť v roku 2021.

Jörg Haider je presvedčený, že vetovací postoj FPÖ proti Temelínu nie je klinom, ktorý rozbíja vládnu koalíciu. Verí, že má pravdu a nárok za ňu bojovať. Podkopáva tým však pozície kancelára Schüssela, ktorý musí myslieť aj na zahraničnopolitický aspekt rakúskej politiky a chtiac-nechtiac koalíciu predsa len oslabuje. A nakoniec musí byť naivné si myslieť, že Praha, ktorá má podporu zvyšku Európy, pre prehnané a spolitizované obavy časti rakúskej verejnosti zruší a odstráni miliardový projekt, ktorý budovala po dlhé roky.

Iaromír Novák