Nerovnocenné ekopozície

Príťažlivá salzburská olympiáda oficiálneho rozumu

Európsky ekonomický summit, to je nové pomenovanie podujatia, ktoré sa už po štvrtý raz konalo v rakúskom Salzburgu. Predtým to bol Ekonomický summit centrálnej a východnej Európy. Uvedený detail je však príjemným prekvapením. Do Salzburgu, tak ako v rokoch minulých, sa dostavila prakticky politická elita postkomunistického sveta, pričom aj zastúpenie Ruska je reprezentatívne. Od nedele je v ňom nebývalá koncentrácia politických veličín, ktorým sekundujú hospodárski lídri.

Tých 64 prezidentov, premiérov a členov vlád a parlamentov je vskutku nádejných, pretože majú k sebe čoraz bližšie. Dobré vzťahy medzi nimi sú základnou podmienkou celkovej transformácie postkomunistických štátov a ich integrácie do EÚ. Nebudú hovoriť iba o tom, čo sa deje v ich štátoch, ale aj o otázkach budúcnosti Európy ako takej a o celom rade problémov z globalizácie. Azda sa niektoré z nich dožijú aj realizačného výstupu, ktorý je inak slabinou takýchto podujatí. V tejto súvislosti je salzburská „olympiáda oficiálneho rozumu“ navonok málo efektívna, ale významná dvoj- a multilaterálnymi stretnutiami, ktorých výsledky ostávajú skryté pred verejnosťou. Pozitívnym krokom od Svetového ekonomického fóra ako organizátora, je až dvojnásobok času na diskusie v pléne v porovnaní s vlaňajškom. Tak to bolo aj včera, keď sa názormi na budúcnosť Európy prezentovali hneď na úvod summitu jeho spolupredsedovia P. Barnevik a G. Soros, poľský prezident A. Kvašniewski a prezident WEF prof. K. Schwab. Akoby nadväzne sa potom rozvíjala dvojhodinová diskusia piatich prezidentov, troch premiérov a komisára Európskej komisie aj o ekonomickej pripravenosti kandidátskych štátov na členstvo v EÚ.

V posledných rokoch sa na takýchto podujatiach viac konštatuje, že jestvujú až priepastné rozdiely vo výkonnosti ekonomík jednotlivých štátov, čo znamená pre všetky nerovnocenné postavenie. Azda prichádza čas, keď sa budú definovať a tiež naznačovať riešenia ich likvidácie. Je zrejmé, že sa napĺňajú predpovede niekdajších fantastov o integrácii. Je už na programe v regiónoch, na kontinentoch..., a ktorá sa ukazuje ako najužitočnejší priestor na zvládnutie problémov. Ako to urobiť, to by mal naznačiť aj „rozbehnutý“ salzburský summit. Jeho účastníci budú musieť pritom viac rozmýšľať o tom, prečo v porovnaní s minulými rokmi bola časť Salzburgu vrátane rakúsko-nemeckej hranice a najmä priestranstva okolo nového kongresového centra takmer odrezaná od sveta početnými policajnými jednotkami na zemi aj vo vzduchu.

Peter Kasalovský, Salzburg