Droga zvaná výherné prístroje

Príbeh starostky, ktorá porazila hracie automaty

Predtuchu o posune hraníc zaobstarávania a používania nelegálnych drog do mladších vekových skupín potvrdil prieskum, ktorý uskutočnili v Košiciach pracovníci Štátneho zdravotného ústavu. Poradie najčastejšie ponúkaných psychoaktívnych látok bolo: marihuana, toluén, hašiš, kokaín, heroín. Ich užitie potvrdilo 9 % opýtaných žiakov. Pravidelne fajčí 7 % dievčat a takmer až 17 % chlapcov, obdobne je to s alkoholom. Podľa posledných štatistík je gamblerstvo, teda chorobné hranie na automatoch, vlastné dvom až trom percentám populácie. Odhady psychiatrov hovoria, že na Slovensku sa permanentne lieči z hracej závislosti do tridsať pacientov, ktorí však tvoria povestný vrchol ľadovca. Vzhľadom na cenu lôžka pri ich hospitalizácii to znamená, že na uzdravovanie sa ročne vynaloží podľa orientačných výpočtov od 50 do 77 mil. Sk. Toto rozpätie je však na dolnej hranici, pričom niektorí odborníci predpokladajú až trojnásobok tejto sumy. Medzi typické príznaky toho, že človek podľahol gamblerstvu, patrí stále zvyšovanie stávok, ako tiež

frekvencií hier,

nervozita, roztržitosť a nespavosť. V istom bode hráčskej vášne začína postihnutý porušovať zákon. Dopúšťa sa sprenevery a finančných podvodov so všetkými následkami. Po peripetiách okolo získavania základnej informácie, koľko vlani „natieklo” do štátneho rozpočtu len z prevádzky hracích automatov, oficiálne cynicky pomenovaných výherné prístroje, ktoré sú neraz príčinou nielen krutých finančných, ale aj osobných a rodinných tragédií, pri ktorých sa rozpadávajú manželstvá a trpia deti, z ministerstva financií sme získali informáciu, že to bolo 417,62 mil. Sk. Výherné automaty nie sú však víťazstvom ani pre štát, ani pre jednotlivých občanov, iba ak pre tých, ktorí ich prevádzkujú. Podľa informácií, ktoré nám poskytli v bratislavskom Centre pre liečbu drogových závislostí, z chorobného návyku rovnajúceho sa závislosti od drogy, sa z hracej vášne liečilo v Bratislave za posledných desať rokov približne dvesto pacientov. Je však malý podiel tých, ktorí vyhľadajú lekársku starostlivosť, a tak presnejšie štatistiky,

koľko gamblerov

u nás vlastne je, nemáme. Celospoločenské straty sú však vyššie ako uvedené príjmy plynúce do štátneho rozpočtu. Akoby ani nebol záujem snažiť sa v tejto oblasti porovnať tieto a ďalšie straty so ziskami a možno by sa to ani celkom nedalo.

Svoj príbeh, ako sa jej podarilo vytlačiť prevádzkovanie týchto automatov zo svojej obce, nám porozprávala starostka Brusna Viera Krakovská. Opakovane sa jej ľudia sťažovali, že ich deti, ale aj dospelí sa stávajú závislí od automatov, ktoré boli ešte vlani v prevádzke. V Brusne boli dva, na ktorých sa „vybralo obrovské množstvo peňazí”, hovorí starostka. Z ich prevádzky mala aj obec príjem, a to okolo 80-tisíc Sk ročne. Negatívny dosah na vývoj obyvateľstva bol však finančne vyšší, a tak trvala na zastavení prevádzky ich tamojšími majiteľmi. Poslanci miestneho zastupiteľstva obišli najprv svoje obvody a zistili názory obyvateľov. Na základe odmietnutia

hracích automatov

občanmi prijala obec uznesenie, v ktorom s prevádzkou automatov vyjadrila nesúhlas. Starostka vydala rozhodnutie, do zdôvodnenia ktorého napísala, že v zmysle príslušného zákona je obec zodpovedná za zdravý vývoj obyvateľstva a hracie automaty negatívne ovplyvňujú hlavne mládež, pričom štát potom vynakladá veľké prostriedky na ich liečenie. „Veď už to, ako to trápi celú rodinu, sa nedá ani vyčísliť,“ hovorí. Zvolala aj ústne konania s prevádzkovateľmi automatov, kde im odôvodnila svoje konanie a čo viedlo obec k negatívnemu stanovisku. Proti rozhodnutiu sa prevádzkovatelia odvolali na okresný úrad, odkiaľ však dostali zamietavé stanovisko. Okresný úrad starostku podporil a presne definoval, že obec nemusí povoliť prevádzku takýchto automatov, keď to má negatívny vplyv a keď prostriedky, ktoré získa z automatov, sú oveľa nižšie ako nepriaznivý dosah na obyvateľstvo. Prevádzkovateľom povedala – „chlapci, vy si naháňate peniaze, ale ja tie tragédie musím počúvať, žijem s tými ľuďmi a chcem tu ďalej žiť”. Ak by spor prehrala, obrátila by sa vraj na najvyšší súd. V. Krakovská

išla do rizika,

lebo ako povedala, keby spor prehrala, musela by podnikateľom nahradiť ušlý zisk. Pre obec 80-tisíc Sk nebola veľká suma, lebo na sociálne dávky pre rodiny, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi, vyplatila 200-tisíc Sk. „Deti predsa nemôžu za to, že ich otcovia boli závislí,“ vysvetľuje svoje pohnútky. Starostka hovorí, že štát by mal v tomto urobiť poriadok. Politické strany v obci jej v predvolebnej kampani sľúbili, že sa pričinia o zrušenie zákona o výherných hracích prístrojoch, no nestalo sa tak. Predtým mali obce 25 % z ich výťažku. Teraz nie, financie plynú do štátneho rozpočtu, dostávajú však paušál 40-tisíc Sk za jeden automat. Zo zdroja, ktorý si neželal byť menovaný, sme sa dozvedeli, že príjem prevádzkovateľa z jedného takéhoto „výherného” prístroja býva ročne od pol milióna korún vyššie. Aj po zaplatení odvodov ide

o výborný biznis,

ale s negatívnymi účinkami na spoločnosť, ktoré sa dajú ťažko vyčísliť. Okruh známych závislostí trápiacich nielen slovenskú spoločnosť sa začína v súčasnosti rozširovať o novšie typy závislostí, a to mobilné telefonovanie, internetovanie, ale aj nakupovanie v second handoch.

Podľa primára psychiatrického oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Ludvíka Nábělka nie sú síce tieto „neduhy“ ešte veľmi rozšírené, ale do budúcnosti s nimi treba určite počítať.

Vladimír Turanský