Štát rozhodne, čo urobí

EÚ o na zmenách železničnej legislatívy

Oficiálny časopis Európskej únie (Official Journale of European Communities) uverejnil tri smernice EÚ, ktoré novelizujú alebo nahrádzajú základné smernice EHS železničnej dopravy. Známu smernicu EHS 91/440 o rozvoji železničných podnikov spoločenstva novelizuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES. Smernicu 95/18 o udeľovaní licencií železničným podnikom novelizuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES a smernicu 95/19 plne nahrádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/EÚ o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a o vyberaní poplatkov za jej používanie a bezpečnostných certifikátov. Účinnosť týchto smerníc nastáva dňom ich uverejnenia. Členské štáty majú povinnosť prijať relevantné zákony alebo administratívne rozhodnutia na dosiahnutie cieľov týchto smerníc v lehote dvoch rokov, teda do 15. marca 2003. Diskusie o týchto zmenách boli v podstate od roku 1995. Diskusia sa uskutočnila v dvoch krajných rovinách, je to

plná liberalizácia

a komercionalizácia železníc s vytvorením samostatných podnikov infraštruktúry a zavedenie ochranárskej politiky s vyššou štátnou účasťou na financovaní s prihliadnutím aj na environmentálnu prijateľnosť železničnej dopravy. Prijatá úprava ukazuje, že ide o kompromis skôr smerom k postupnej liberalizácii národných trhov, k vyšším ingerenciám štátu pri dôrazných požiadavkách na prehľadnosť finančných tokov a dôsledné účtovné oddelenie komerčných a nekomerčných aktivít (služieb vo verejnom záujme) so štátnou podporou. Väčší dôraz sa kladie na bezpečnosť a environmentálnu výhodnosť železníc. Z hľadiska reštrukturalizácie a transformácie ŽSR sú významné kompromisy a úpravy najmä v týchto oblastiach. Ustanovenia novelizovaných smerníc nepožadujú právne oddelenie infraštruktúry a dopravných služieb, len oddelenie umožňujú. Smernica ponecháva rozhodnutie o organizačnej štruktúre železníc na jednotlivých štátoch. Naďalej ukladá povinnosť účtovného oddelenia infraštruktúry a ostatných činností, ktorú rozširuje na výkaz

ziskov a strát

a súvahu. Súčasne ukladá povinnosť účtovne oddeliť osobnú dopravu, pokiaľ ide o výkony verejnej služby od ostatných činností. Financie poskytnuté na aktivity súvisiace so službami osobnej dopravy, ako je verejná služba, sa musia vykazovať samostatne v relevantných účtoch a nemôžu sa prenášať na aktivity súvisiace so zabezpečením iných dopravných služieb alebo na akúkoľvek inú podnikateľskú činnosť. Zmenila sa povinnosť členských štátov na možnosť vyňať z rozsahu pôsobnosti podniky, ktoré prevádzkujú iba osobnú dopravu na lokálnej a regionálnej izolovanej železničnej infraštruktúre, iba mestskú alebo prímestskú osobnú dopravu, ktorých činnosť sa obmedzuje na poskytovanie regionálnej nákladnej dopravy, nákladnú prevádzku na súkromnej sieti, ktorá existuje výhradne na používanie vlastníkom siete.

Pojem železničný podnik sa rozšíril aj na podniky, ktoré poskytujú iba trakciu. Podnik, ktorý chce byť železničným podnikom, musí okrem pôvodných podmienok spĺňať aj podmienku byť licencovaný podľa príslušnej legislatívy spoločenstva. Rozširuje sa definícia manažéra infraštruktúry tak, aby jeho činnosti manažéra infraštruktúry na sieti alebo časti siete mohli byť pridelené iným orgánom alebo podnikom. Členské štáty zabezpečia, aby sa stanovili bezpečnostné

normy a predpisy,

podľa ktorých bude certifikovaný vozidlový park a železničné podniky a budú sa podľa nich vyšetrovať nehody. Ak členské štáty nepoveria nezávislé orgány presadzovaním a monitorovaním bezpečnostných noriem a predpisov, môžu žiadať alebo umožniť železničným podnikom, aby sa zapojili do presadzovania a monitorovania týchto bezpečnostných noriem a predpisov pri garantovaní ich neutrálneho a nediskriminačného vykonávania. Členské štáty majú možnosť zvýšiť ceny za používanie infraštruktúry tam, kde trh môže zniesť takéto zvýšenie, ale musia to urobiť tak, aby ceny plne odrážali infraštrukturálne náklady formou prirážok na základe princípov efektívnosti, transparentnosti a nediskriminácie. Ustanovenia umožňujú, aby mohli o vlakové cesty žiadať iba železničné podniky a ich medzinárodné zoskupenia, hoci členské štáty môžu umožniť ďalším žiadateľom, aby žiadali o pridelenie kapacity na ich územiach. S cieľom získania bezpečnostného certifikátu musí

železničný podnik

spĺňať ustanovenia národného práva zlučiteľné s komunitárnym právom stanovujúcim technické, prevádzkové a bezpečnostné požiadavky a musí poskytnúť dôkaz, že personál, ktorý zamestnáva na prevádzkovanie a sprevádzanie vlakov, má potrebný výcvik. Garancia prístupu na infraštruktúru medzinárodným železničným podnikom je do 15. marca 2008 obmedzená len na Transeurópsku nákladnú železničnú sieť. Plná liberalizácia prístupu na trh je časovo posunutá za 15. marec 2008 s najneskorším termínom do 15. marca 2015, pričom i tu ponechali štátom slobodu rozhodovania. Všetky úpravy v podstate umožňujú podporovať železničnú dopravu. Po skúsenostiach z transformácie európskych železníc umožňuje EÚ naďalej ponechať monolitné železnice pri jednoznačnom účtovnom oddelení infraštruktúry, verejných služieb a komerčných činností. Konkrétne rozhodnutia sú ponechané štátom.