Konkurzy a ich riadenie v podmienkach Slovenska

Dramatický nástup konkurzov v podnikovej praxi, najmä v roku 2000 a 2001 vyvolaný chaotickým riadením či „neriadením“ mikrosféry z centra, novelou zákona o konkurze a vyrovnaní zákona č. 238/2000 Z. z., ktorej tvrdé opatrenia nadobudli účinnosť 1. 2. 2001, ovplyvnil a ovplyvňuje ekonomickú pozornosť národohospodársky mysliacich odborníkov v našej republike.

Niet zatiaľ publikácie v našich podmienkach a rovnako ani ucelenej právnej normy, ktorá by organizovane poukázala na konkurz ako ekonomickú kategóriu, pretože v konkurze predovšetkým podľa zákona č.328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) ide o:

a) zabranie hospodárskeho majetku úpadcu konkurzným súdom,

b) jeho inventarizáciu a ohodnotenie podľa zákona č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 255/2000 Z. z.,

c) jeho speňaženie a riadenie hospodárenia konkurzu,

d) zdanenie konkurzných príjmov podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov,

e) rozdelenie speňaženého majetku podľa ekonomického kľúča a Rozvrhového uznesenia súdu späť veriteľom.

V praxi sa trvale stretávame s názorom, že pretože konkurzy funkčne sú spracované predovšetkým advokátmi a komerčnými právnikmi, že celý ich proces je procesom právnym. Je pravdou, že je popretkávaný mnohými sekundárnymi súdnymi

- vymáhaním pohľadávok zapísaných do konkurznej podstaty,

- vymáhaním vzniknutých škôd veriteľom,

- mnohokrát i trestným konaním voči bývalým štatutárnym či vedúcim pracovníkom,

- spormi pri uznávaní oprávnenosti pohľadávok veriteľov, a i.,

ale to všetko nie je tým hlavným, o čo v konkurze ide.

Konkurz je predovšetkým procesom ekonomickým so širokospektrálnymi právnymi nástrojmi a je v zásade ekonomickou kategóriou.

Táto téma je dnes mimoriadne aktuálna a navyše spojená i s jej etickou otázkou

v prostredí, v ktorom žijeme.

Ako bolo v úvode už povedané, niet ucelenej publikácie či právnej normy, ktorá by dnes súdy, správcov konkurzných podstát či ich pracovníkov, zainteresovaných, ale i účastníkov konkurzu rámcovo viedla k pochopeniu či možnosti správneho riadenia tohto procesu.

V tomto príspevku sa preto autor pokúsi zhrnúť ekonomické pravidlá v konkurze,

v záujme vyvolania diskusie odborníkov i trebárs s návodom na zmeny právnych noriem či metodických pokynov centra, ktoré by mohli zefektívniť procesy úpadkov a konkurzov našich podnikov.

Je treba:

- poukázať na to, čo novela zákona o konkurze nerieši a ekonomické dosahy na národné hospodárstvo SR,

- ako možno efektívnejšie speňažovať zdroje konkurznej podstaty,

- ako lepšie a efektívnejšie účtovať v procese konkurzu,

- akú pozornosť treba venovať zdaňovaniu príjmov a správnemu konaniu k daniam,

- ako správne prevziať majetok do konkurznej podstaty, ako overiť jeho stav a ohodnotiť ho,

- akú úlohu má audítor - ekonóm pri ohodnocovaní majetku konkurzu,

- ako riadiť hospodárenie konkurzu, vymáhanie pohľadávok, oprávnenosť veriteľských

nárokov,

- ako uzatvoriť ekonomicky a právne konkurz,

- poukázať vo všetkých oblastiach na možné riziká, teda:

zosumarizovať ekonomické pravidlá v konkurze, čo možno najzrozumiteľnejším výkladom pre čo najširší okruh zainteresovaných i normotvornú základňu.

Zmeny ustanovení novely zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.

Zákon o konkurze a vyrovnaní (KV) bol 11-krát novelizovaný a 2-krát napadnutý nálezmi Ústavného súdu SR. Jeho posledná novela zákonom č. 238/2000 Z. z. zásadne zmenila chápanie konkurzného konania v mnohých smeroch, stručne takto:

- podľa § 7 ods. 4 došlo k istému obmedzeniu prechodu a prevodu práv pri zmene veriteľa pohľadávok voči KP,

- umožnilo sa zbavenie podľa § 8 ods. 5 funkcie správcu i na návrh úpadcu, pričom sa rešpektuje vôľa veriteľov i podľa § 10 ods. 6,

- na kontrolu priebehu konkurzu sa zvoláva schôdza konkurzných veriteľov a veriteľský výbor podľa § 10,

- pri úpadku banky sa podľa § 14 ods. 1g vylúčilo špekulatívne započítavanie pohľadávok banky a jej záväzkov na úkor ostatných veriteľov,

- § 14 ods. 1k vyriešilo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,

- podľa § 14 ods. 1l sa pripúšťa ďalšie prevádzkovanie podniku vrátane zriadenia samostatnej organizačnej zložky za vedenie účtovníctva, čím sa má dosiahnuť zefektívnenie správy KP v prospech veriteľov, aj podľa § 14b,

- konkurz sa skracuje na 18 mesiacov, podľa § 14 ods. 7 alebo inú primeranú lehotu stanovenú súdom, čo by malo motivovať k aktivite správcu s hrozbou jeho možného odvolania,

- ohodnocovať majetok patriaci do KP už nemôže sám správca alebo znalec podľa § 18, ale iba znalecký ústav, organizácia,

- na speňažovanie musí byť podľa § 27 odsúhlasený Plán speňažovania formou dražby a mimo dražby,

- na konania konkurzných dražieb zákon upravuje podmienky v § 27a - d,

- podľa § 28 sa určuje pomer prednostného uspokojenia pohľadávok oddelených veriteľov

a colnice,

- § 31 sa diferencujú prednostné nároky veriteľov a ich forma uspokojenia podľa § 32,

- najdôležitejšou zmenou je formulácia dlžníka v úpadku podľa § 1 ods. 2, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky, čo je mimoriadne tvrdé opatrenie a vyvolá geometrický rad úpadkov.

Zefektívnenie speňažovania zdrojov konkurznej podstaty

Novela zákona o konkurze a vyrovnaní zákonom č. 238/2000 Z. z. priniesla dve zásadné zmeny, a to:

a) možnosť prevádzkovania zabraného majetku úpadcu súdom prostredníctvom správcu konkurznej podstaty, čím

- sa aspoň čiastočne alebo celkom zachová zamestnanosť v tejto organizácii - podniku a zabráni sa tak časti národohospodárskych i morálnych škôd na zamestnancoch,

- tým sa vytvára možnosť spotrebovať efektívnejšie doteraz vytvorené zdroje, zásoby, hmotný a ľudský kapitál,

- vytvorí sa priestor na zachovanie odberateľsko-dodávateľských vzťahov, situácie na trhu, zachovanie mena, značky a priestor na plynulý prechod v tomto u nového kupujúceho, prevádzkovateľa podniku,

- samozrejme, tým sa vytvorí predpoklad na dosiahnutie vyššej kúpnej ceny pri speňažovaní podniku, čo znamená takmer vždy až mnohonásobok, ako by bola cena mŕtveho, nefungujúceho podniku s vytunelovanou, odcudzenou alebo sčasti inde predanou zaujímavou technológiou.

Treba však povedať, že už v momente vyhlásenia konkurzu len veľmi málo podnikov je ešte prevádzkovania schopných. Však ak takáto situácia je možná, veľkou úlohou je úloha súdu, aby vybral zo zoznamu správcov práve takú osobu, ktorá je schopná organizačne zvládnuť prevádzkovanie podniku, čo vyžaduje jeho osobité danosti. V prípade, že situáciu nezvládne, je možný aj opačný efekt, že nehospodárnym prevádzkovaním spôsobí stratu a ešte väčšie ujmy veriteľom.

b) speňažovanie majetku dražbou, kde je zaručený osobný kontakt veriteľov, správcu

s kupujúcimi a

- urýchli sa predchádzajúci spôsob (ponukové konanie, verejné súťaže) vyhodnotenia výsledkov predaja,

- je plne zaručená spoločenská kontrola,

- aktivizovaním kupujúcich na dražbe sa môže dosiahnuť aj vyššia kúpna cena.

Aj tu však treba brať zreteľ na možnosti špekulatívnych prístupov, čo sa však predpokladaným dohľadom súdu dá objektívne odstrániť.

Aj podľa pôvodne platného textu zákona č. 328/1991 Zb. v zn. n. pr. správca KP má množstvo priestoru na zefektívnenie speňažovania zdrojov podstaty, a to:

- prenajímaním nehnuteľného a hnuteľného majetku až do doby jeho speňaženia v prípade, že:

- nejde ihneď majetok predať z rôznych príčin (ohodnotenie, audit, hľadanie záujemcov, čaká sa na súhlas súdu, nízka kúpna sila, dočasný nezáujem trhu, neindefikovaný majetok, súdne spory o majetok a i.),

- je výhodnejšie počkať s predajom,

- kupujúci chce najprv majetok prenajať a i.,

- úložkami speňažených zdrojov na výhodných termínovaných vkladoch v bankách,

- využívaním optimálnych foriem speňažovania KP, vhodná informačná a prieskumná kompozícia správcu, spolupráca s veriteľmi pri speňažovaní a i.

Ustanovenia zákona o účtovníctve č. 563/1991 Zb.

Aktuálne znenie zákona je po úpravách v NR SR v zákone č. 272/1996 Z. z., č.173/1998 Z. z. a č. 366/1999 Z. z. a pre špeciálnu oblasť konkurzov vymedzuje tieto zásady:

- mimoriadna účtovná závierka sa zostavuje ku dňu predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu podľa § 17 ods. 2,

- otváranie účtovných kníh je v konkurze ku dňu vyhlásenia konkurzu podľa § 17 ods. 1,

- inventarizácia podľa § 29 sa vykonáva ku dňu zostavenia mimoriadnej účt. závierky podľa § 29, 30,

- uschovanie účt. písomností rieši § 31 ods. 3 po ukončení konkurzu a § 33 ods. 6,

- pritom zákon rozlišuje, či ide o vedenie účtovníctva v konkurze u fyzickej alebo právnickej osoby podľa § 9 a definuje povinnosť overovania účtovných závierok podľa §

Vykonávanie tohto zákona usmerňujú i v konkurze viaceré Metodické pokyny MF SR zverejňované vo Finančnom spravodajcovi, naposledy u podnikateľov FS č. 1, Opatrenie

č. 3177/98-KM o úprave účtovnej osnovy a FS č. 1/2000 - Opatrenie MF SR zo dňa 28. 12. 1999 o účtovaní v konkurze, ktorým sa v ďalšom zaoberáme.

Usmernenie MF SR pre rok 2000 vo vzťahu k účtovaniu v konkurze

Vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2000 a predtým oznámením v Zbierke zákonov bolo publikované Opatrenie MF SR č. 22008/1999-92 s účinnosťou od 1. 1. 2000, ktoré, žiaľ, podľa nášho názoru, je vydané neúčelne a prinajmenšom neprakticky vo vzťahu k zákonu o konkurze a vyrovnaní. Aj tu sa výrazne prejavila snaha štátu maximálne pritvrdiť daňové podmienky a teoreticky skomplikovať proces konkurzu s ekonomicky negatívnym vplyvom na ostatných veriteľov.

Bolo by možno potrebnejšie vydať usmernenie k zákonu č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v takomto znení:

§ 2 vyrovnanie

- doplniť o ods. (3): „veriteľ po vyrovnaní potvrdenom súdom svoje neuhradené pohľadávky zúčtuje na ťarchu účtu 546 daňovo uznané ako výdavok podľa osobitného predpisu (zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov)“

§ 3 konkurz

- zmeniť ods. (3) takto:

a) otváracia súvaha, ktorú zostavuje štatutárny zástupca dlžníka (úpadcu) (ďalej iba „úpadcu“)

ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu súdom je zhodná s konečnou súvahou podľa ods. (1)

a (2)

b) úpadca ďalej

1. v prípade úplného a bezzvyškového prevzatia všetkých aktív dlžníka správcom konkurznej podstaty, tieto účtovné zápisy:

a) prevzatie celého majetku správcom

MD = pohľadávka voči správcovi

Dal = aktíva podľa § 3 ods. 3a

b) druhým účtovným zápisom po zostavení otváracej súvahy u úpadcu sa prevedú zostatky účtov kapitálových fondov, fondov tvorených zo zisku, prevedené hospodárske výsledky a hospodársky výsledok v schvaľovacom konaní na účet 411-základné imanie. Na tomto účte sa vedie analytická evidencia podľa jednotlivých súvzťažných účtov, z ktorých sa zostatky previedli, pritom účet 411 môže vykazovať aj aktívny zostatok,

c) úpadca v čase konkurzu v tomto prípade neeviduje žiadny majetok, a preto ďalej až do ukončenia konkurzu (§ 14 ods. 1a zákona č. 328/1991 Zb.) neúčtuje,

d) ku dňu účinnosti ukončenia konkurzu súdom, úpadca zaúčtuje posledný účtovný zápis takto:

- zaniknuté záväzky na ťarchu príslušného účtu záväzkov

a v prospech účtu 688-mimoriadne výnosy (MD zaniknuté záväzky, Dal 688),

- účet 688 zúčtuje v prospech účtu 431-hospodársky výsledok vo schvaľovacom konaní v súlade s osobitným predpisom

(§ 19 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov),

- účet 431 zúčtuje v prospech účtu 411-základné imanie, na ktorom takto ostane nulový stav, a potom aktívne i pasívne súvahové účty majú nulové zostatky, a takto sa uzatvoria účtovné knihy úpadcu,

2. v prípade, že správca podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb.) neprevezme všetok majetok dlžníka, úpadca vykoná likvidáciu tohto majetku s týmto účtovaním: a) prevzatie zostávajúceho majetku správcom rovnako podľa § 3b 1 a

b) v čase konkurzu účtuje iba o jemu zverenom majetku podľa osobitného predpisu (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb.), a to takto:

1. ak je sám likvidátorom:

- účtuje o hospodárení v likvidácii zvyčajným spôsobom, speňaženie na výnosových účtoch, nelikvidnú časť majetku zúčtuje na ťarchu účtu mánk a škôd - 582 až do úplnej likvidácie majetku,

- likvidačný zostatok odovzdaný správcovi konkurzu rovnako podľa § 3b 1a,

- a ďalej neúčtuje až do ukončenia konkurzu podľa § 3b 1b a násl. § 3b 1c,

2. ak požiada súd o dodatočné vykonanie likvidácie, a táto je súdom zapísaná do obchodného registra, vykoná ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie mimoriadnu účtovnú závierku podľa § 17 ods. 2 zákona o účtovníctve č. 563/1991 Zb.,

3. ak likvidáciu neprevzatej časti majetku dlžníka vykoná podľa pokynu súdu sám úpadca ako v bode 1,

c) správca konkurzu ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu súdom v súlade s osobitným predpisom (§ 29 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb.) otvorí a vedie účtovné knihy konkurzu podľa jednoduchého účtovníctva podľa Opatrenia MF SR č. 65/396/94 v znení č. 65/497/94, č. 3/6-65/96, č. 4189/98-KM, takto: 1. zavedie aj ostatné pohľadávky za upísané vlastné imanie, pohľadávky dlhodobé a krátkodobé do Knihy pohľadávok v účtovných cenách,

2. zavedie stále aktíva do Kníh o majetku v zostatkových cenách s evidenciou obstarávacích cien a oprávok ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

3. zavedie zásoby do Evidencie zásob v skladových cenách,

4. zavedie finančný majetok do začiatočných stavov v peňažnom denníku a nevedie časové rozlíšenie účtov,

a) v konkurze sa nevedie Kniha záväzkov

b) výplata konkurzných veriteľov podľa Rozvrhového uznesenia súdu je výdavkom (nie priebežná položka)

pre vynulovanie zostatkov peňažného

d) správca konkurzu ku dňu účinnosti ukončenia konkurzu súdom uzatvorí peňažný denník

1. pred rozdelením speňaženej konkurznej podstaty vyčísli jej peňažný stav k Rozvrhu súdu 2. v čase medzi nadobudnutím právoplatnosti Rozvrhového uznesenia súdu a zrušením bežného bankového účtu konkurzu, ďalej vedie peňažný denník

3. po nadobudnutí právoplatnosti Rozvrhového uznesenia súdu a zrušení účtu zaúčtuje zostávajúce výdavky konkurzu a ako výdavky: výplaty nárokov veriteľov tak, že peňažný denník po takomto zúčtovaní má nulové zostatky. Pritom priznané zostávajúce výdavky a nároky veriteľov upraví oproti Rozvrhovému uzneseniu podľa vopred stanoveného kľúča a nadobudnuté príjmy či vzniknuté výdavky za obdobie medzi vydaním Rozvrhového uznesenia súdu a zrušením bežného účtu, o čom podá osobitnú správu súdu.

Zdôvodnenie návrhu na zmenu pokynov centra na účtovanie v konkurze

Navrhovaný postup je možné zdôvodniť týmito závažnými faktami:

A. vedenie rôzneho účtovníctva u úpadcu a správcu

Správca konkurzu vedie správu zvereného majetku ako fyzická osoba vo svojom mene, je zo zákona zodpovedný za jeho speňaženie, a tento stav možno schematicky znázorniť:

A B

podvojné účt.

vyhlásenie ukonč.

konkurzu konkurzu

jednoduché účt.

Štatutárny zástupca úpadcu súbežne so správcom obmedzene vykonáva svoju funkciu podľa ustanovení Obchodného zákonníka a podľa § 7 ZKV. Po ukončení konkurzu podľa § 44, 44a, 45 ZKV štatutárny zástupca úpadcu je povinný podať návrh na výmaz subjektu z obchodného registra, ak tak neurobí súd. To znamená, že štatutárny zástupca úpadcu (likvidátor) po celý čas konkurzu i po jeho skončení znáša svoj diel zodpovednosti za subjekt vrátane vedenia podvojného účtovníctva a zodpovednosti zo zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

V tejto situácii je potrebné vedenie 2. cesty účtovania u správcu podriadiť metóde užitočnosti.

B. dôvod potreby zjednodušenia agendy správcu

Javí sa predovšetkým z týchto hľadísk:

a) ekonomická - čo najviac znižovať výdavky konkurzu v prospech výťažku konkurzu a jeho veriteľov,

b) organizačná - správca a súd potrebujú vždy, v ktorýkoľvek okamih konkurzu, informáciu o stave speňažovania, t. j. o výdavkoch konkurzu a jeho príjmoch, čo podvojné účtovníctvo (časovo rozlíšené) nemôže poskytnúť.

C. neúčelnosť vedenia podvojného účtovníctva v konkurze u správcu

Spočíva už v hore uvedenom, keď správca nemôže vyčítať z údajov vedených v podvojnom účtovníctve žiadnu informáciu (okrem stavu peňažných prostriedkov a pohľadávok), ktorú môže použiť pri spracovaní Správy pre súd podľa § 29 UKV.

D. rozpor v zákonných normách vo vedení účtovníctva

Pokiaľ ZKV prikazuje v § 29, 30, 31 a 32 správcovi evidovať výdavky na vedenie konkurzu a v § 27 evidovať speňaženie konkurznej podstaty, zásadne sa tu nepredpokladá vedenie podvojného účtovníctva časovo rozlíšeného, odporujúceho svojou podstatou pojmu - speňaženie = príjmy a výdavky (na správu), ale zásadne vedenie iba jednoduchého účtovníctva formou peňažného denníka.

Preto ani zákon o účtovníctve, resp. jeho doplnenie Opatrením MF SR nemôže byť v rozpore s týmto praktickým výkladom ZKV. Konkurz je proces, ktorý nemá byť ničím a nikým obmedzovaný, rovnako ako podľa § 29 ZKV ani jeho správca nezmyselným vedením podvojného účtovníctva, ktoré nemá pre súd žiadnu vypovedaciu schopnosť, rovnako ako pre správcu. Porovnajme niektoré príklady:

Účtovný prípad Princíp účtovania

v jednoduchom účt. v podvojnom účt.

1. Výplata mzdy pracovníka likv. skupiny správcu Výdavok 521/331*

211/261

261/221

331/211

(min. 5 účtov)

2. Úhrada za služby výpočtovej

techniky, právne a iné

v konkurze Výdavok 518/321*

321/221

(min. 4 účty)

3. Predaj HIM Príjem a vyradenie

z evidencie 551/08.

582/08.

311/641

221/311*

(min. 5 účtov)

4. Vymoženie pohľadávky Príjem a vyradenie

z evidencie 211/311*

221/211

582/311 a i. *

(min. 2 účty)

5. Predaj zásob Príjem a vyradenie

z evidencie 504,542 a i./1

311/604*

211/311*

221/211

* údaje v podvojnom účtovníctve až nekontrolovateľne skresľujú príjmy konkurzu, ak nie sú zaplatené odberateľom v plnej výške do dňa Rozvrhu a rovnako i výdavky, ak správca čaká s ich úhradou až do Rozvrhu a pod. Takéto vedenie účtovníctva pre správu konkurzu a súd je nepoužiteľné a zbytočné. Jedine použiteľnými údajmi z podvojného účtovníctva pre konkurz sú údaje o okamžitom stave pokladnice a bežného účtu ku dňu ukončenia konkurzu.

Z uvedeného dôvodu v súčasnosti všetci správcovia sú nútení na úkor včasnosti a ekonomiky konkurzu viesť dvojaké účtovníctvo:

a) pre súd - jednoduchá forma peňažného denníka (súd nepotrebuje nič nehovoriaci hospodársky výsledok z podvojného účtovníctva - iba príjmy a výdavky konkurzu),

b) pre správcov dane - podvojné, a to nič nehovoriace, k ničomu neslúžiace, pretože v zásade nikdy nie je podkladom k vyrubeniu alebo dorubeniu akejkoľvek dane (správca dane prihlási svoje pohľadávky v prieskumnom konaní, v konkurze vzniknuté dane vymáha priamo ako výdavok konkurzu a po rozvrhovom uznesení niet z čoho ďalšie dane vymáhať!).

Tento rozpor a zároveň paradox je potrebné v zásade riešiť úpravou Opatrenia MF SR.

Korigovať tento názor je možné iba v prípade vytvorenia samostatnej organizačnej zložky podľa § 14 ods. 1l na prevádzkovanie podniku, kde by mohlo dôjsť osobitne k vedeniu podvojného účtovníctva na účely zdanenia tu dosiahnutého hospodárskeho výsledku na základe dane podľa § 20 zákona č. 366/1999 Z. z., ale aj to sa dá riešiť výnimkou z § 9 zákona o účtovníctve, a to bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na tu vyčíslený základ dane.

Zmeny v daňovej politike vo vzťahu ku konkurzu aj z hľadiska zákona o správe daní

Výraznou zmenou v ponímaní daňovej povinnosti dňom účinnosti vyhlásenia konkurzu je zavedenie § 95a ods. 5 novelou zákona o správe daní a poplatkov č. 240/2000 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa tejto novely je v čase konkurzu účastníkom daňového konania, namiesto daňového subjektu zastupovaného bývalými štatutárnymi zástupcami, správca konkurznej podstaty (KP). Zároveň sa týmto chápe, že daňové doklady vystavené správcom KP sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

Je prirodzené, že v čase konkurzu sa tieto povinnosti preniesli na správcu KP, však novela nemala obísť, resp. vynechať povinnosť bývalých štatutárnych zástupcov zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu a podať k tomuto dňu aj daňové priznanie.

Čo sa tým zapríčinilo:

a) vedenie podnikov, zvyčajne zodpovedné za jeho úpadok, sa zbavilo úplne zodpovednosti tieto úkony urobiť,

b) za prípadné chyby v účtovníctve, zámerné či z nedbalosti, a tým následne nesprávne zostavené daňové priznanie, spojené so sankciami správcu dane, bude zodpovedný správca KP,

c) tým sa spôsobuje anomálny precedens, že správca KP nemôže preniesť právnu zodpovednosť za chyby posledného zúčtovacieho obdobia na bývalé vedenie (štatutárny zástupca) úpadcu, pretože prebral týmto ustanovením všetky chyby na svoju osobu.

Vyhrnúť sa tomuto môže správca KP iba dostatočným tlakom na zostavenie daňového priznania k tomuto dňu bývalým vedením, a to bez ohľadu na ustanovenie § 95a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., čo sa všeobecne odporúča.

Zmeny vo vzťahu k zákonu o daniach z príjmov

Naďalej ostali podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov oslobodené od dane z príjmov príjmy z predaja majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Predtým však veľa problémov vyvolalo zavedenie tzv. zrážkovej dane z úrokov z vkladov na bežných účtoch v bankách podľa § 36 ods. 2 písm. c) bod 7, keď zároveň platilo pôvodné znenie § 19 (že od dane je oslobodený hospodársky výsledok plynúci zo speňaženia konkurznej podstaty). Novela to jednoznačne považuje za príjem z ostatnej činnosti správcu a podľa § 19 ods. 1 písm. f).

Už vyššie opísané zmeny v § 49 hovoria o:

- ods. 3 - za daňovníka, ktorý bol zrušený vyhlásením konkurzu, podáva daňové priznanie správca KP,

- ods. 7 - končí zdaňovacie obdobie pred konkurzom dňom predchádzajúcim dňom vyhlásenia konkurzu,

- ods. 8 - začína nové zdaňovacie obdobie dňom vyhlásenia konkurzu,

- ods. 9 - 14 - určuje termíny daňových priznaní v konkurze a podávaním daňových priznaní pri následnej likvidácii či zamietnutí návrhu na konkurz.

Tu treba povedať, že ustanovenia novely č. 366/1999 Z. z. vyjadrujú exaktne situáciu a odstránili predchádzajúce nejasnosti, ktoré mali za následok množstvo otázok a omylov pri zdaňovaní konkurzného obdobia.

Zmeny a úlohy vo vzťahu k ostatným daniam

S prijatím novely ZKV č. 238/2000 Z. z. bolo dotknutých 19 zákonov (napr. Obchodný zákonník, živnostenský zákon, zákon o Sociálnej poisťovni, zákon o zdravotnom poistení, Zákonník práce, zákon o cenných papieroch, zákon o znalcoch a tlmočníkoch, zákon o správe daní a poplatkov, zákon o spotrebných daniach, zákon o DPH, zákon o cestnej dani, zákon o dani z nehnuteľností, zákon o spotrebných daniach, zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností):

I. zákon o dani z pridanej hodnoty

Do 31. 12. 1999 sa plnenie pri DPH uskutočňované v rámci likvidácie a pri speňažovaní majetku v konkurze nepovažovalo za zdaniteľné plnenie. Vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na konkurz došlo k zrušeniu spoločnosti. Z tohto dôvodu registrácia osoby za platiteľa DPH bola neopodstatnená a takýto platiteľ bol povinný podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona o DPH požiadať o zrušenie registrácie. Je pravdou, že zákonom nebola stanovená lehota, do ktorej si mal platiteľ svoju povinnosť nepeňažnej povahy splniť. Ak si platiteľ svoju povinnosť nesplnil a nepožiadal o zrušenie registrácie za platiteľa DPH, správca dane bol oprávnený registráciu platiteľa zrušiť z úradnej moci pre jej nedôvodnosť.

Daňové úrady a štát týmto nerozumným odbúraním platiteľov DPH prišli o obrovské sumy dane alebo museli čakať až do Rozvrhu na jej splatenie.

S platnosťou od 1. 1. 2000 vstúpil do platnosti zákon č. 342/1999 Z. z., ktorým bolo v zákone o DPH doplnené zdaniteľné plnenie, zadefinované v ustanovení § 2 ods. 2 zákona o DPH, o písm. c), t. j. o plnenie uskutočňované v rámci likvidácie a pri speňažovaní majetku v konkurze. V súvislosti s touto zmenou musel správca dane uplatňovať v praxi tieto postupy:

- ak platiteľ DPH vstúpil do konkurzu pred 1. 1. 2000, bol povinný túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu (oznamovacia povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov) a požiadať o zrušenie registrácie za platiteľa DPH. Správca dane mu určil v zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom bol povinný vyrovnať všetky záväzky v súvislosti s dodanením majetku a zásob. Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia prestal byť daňový subjekt platiteľom DPH. Ak takáto osoba požiadala daňový úrad o opätovnú registráciu v zmysle ustanovenia § 4 zákona o DPH, správca dane žiadosť síce prevzal, ale osvedčenie o registrácii nevydal, a to ani v prípade, ak výnos z predaného majetku pri speňažovaní majetku v konkurze dosiahol sumu 750 000 Sk za tri za sebou idúce kalendárne mesiace. Dôvodom pre zamietnutie žiadosti o registráciu za platiteľa DPH bola skutočnosť, že spoločnosť, na ktorú bol vyhlásený konkurz, bola pred svojím zánikom a jej ďalšie podnikanie v budúcnosti sa nepredpokladalo.

- ak platiteľ DPH vstúpil do konkurzu po 1. 1. 2000, bol povinný túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu, ale už nebol povinný požiadať o zrušenie registrácie za platiteľa DPH, pretože predaj majetku v konkurze bol považovaný za uskutočnenie zdaniteľného plnenia. V prípade, že spoločnosť už bola zrušená, ale pri speňažovaní majetku dosiahla zákonom stanovený obrat, bola povinná sa opäť zaregistrovať. Vychádzajúc z ustanovenia § 20 ods. 13 zákona o DPH, takýto platiteľ nemal nárok na odpočet dane, pretože pri prevádzkovaní po vyhlásení konkurzu vzniká nárok na odpočet dane len zo zdaniteľných plnení prijatých na účely prevádzkovania podniku. Podmienka prevádzkovania podniku však splnená nebola, preto si platiteľ nárok na odpočet dane nemohol do 31. 7. 2000 uplatniť.

- s platnosťou od 1. 8. 2000 (prijatím novely zákona č. 238/2000 Z. z. ZKV) sa ustanovenie § 20 ods. 13 zákona o DPH stalo aplikovateľným, t. j. zo zdaniteľných plnení prijatých na účely prevádzkovania podniku si môže platiteľ po vyhlásení konkurzu uplatniť nárok na odpočet dane. Druhá časť vety ostáva nemenená, nárok na odpočet dane nevzniká pri prijatých zdaniteľných plneniach súvisiacich s udržiavaním a správou podstaty a pri prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú hotovými výdavkami správcu a sú pohľadávkou oproti podstate. Túto zmenu spôsobilo nové postavenie správcu konkurznej podstaty, ktorý je od účinnosti novely ZKV oprávnený rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku a robiť za úpadcu všetky právne úkony potrebné na zabezpečenie prevádzkovania podniku.

Zámerom ďalšej novely zákona č. 246/2000 Z. z. je aj:

- rozdeliť zdaňovacie obdobie u platiteľa, na ktorého bol vyhlásený konkurz,

- rozšíriť povinnosti odvodu dane pri zrušení registrácie o platiteľov, ktorí nadobudli majetok bez dane podľa osobitného predpisu.

Tak zmenou ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o DPH sa rozšíril okruh osôb podliehajúcich dani. Skupinu platiteľov podliehajúcich dani bolo treba rozšíriť o skupinu neplatiteľov, ktorí nadobudli podnik alebo časť podniku v dražbe alebo mimo dražby od platiteľa, na ktorého bol vyhlásený konkurz. Podmienka podania žiadosti o registráciu v prípade nadobudnutia podniku alebo časti podniku od platiteľa, nie je podmienkou vyplývajúcou zo zákona.

Z ustanovenia § 4 ods. 3 vyplýva, že postačujúcou podmienkou k tomu, aby daňový úrad vydal osvedčenie o registrácii takejto osobe, je jej oznámenie, že nadobudla podnik alebo jeho časť pri speňažovaní majetku úpadcu, ktorý bol platiteľom dane. Do piatich dní je povinný daňovník túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu, ktorý mu (v lehote bližšie neuvedenej) vydá osvedčenie o registrácii. Dátum vydania osvedčenia o registrácii a deň nadobudnutia postavenia platiteľa nemusia byť totožné, pretože daňovník sa stáva platiteľom dane zo zákona.

Podľa ustanovení § 36 zákon o DPH je predaj podniku alebo jeho časti oslobodený od dane, ak sa podnik alebo jeho časť predáva platiteľovi. Z uvedeného vyplýva, že predaj podniku neplatiteľovi podlieha zdaneniu. Aby bolo možné uplatniť oslobodenie od dane pri predaji podniku alebo jeho časti, bolo treba zákonom zabezpečiť, aby sa kupujúci stal platiteľom dane ku dňu nadobudnutia podniku alebo jeho časti a získal tak tento majetok za cenu bez dane.

- k § 7 ods. 12:

Zákon o DPH pri výpočte dane rozlišuje dva základy dane, a to v závislosti od toho, voči komu sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje a akým spôsobom sa vykoná úhrada tejto dane. Základom dane je - cena, ktorá neobsahuje daň,

- cena s daňou.

Pri predaji podniku alebo jeho časti podľa ustanovenia § 476 a § 487 Obchodného zákonníka osobe, ktorá nie je platiteľom dane, sa základ dane určí osobitne pre jednotlivé zdaniteľné plnenia, pričom základom dane je najmenej hodnota zistená podľa zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.

Podnik, ktorý je pojmovo vymedzený v ustanovení § 5 Obchodného zákonníka (OZ), tvorí súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania.

Hmotnými zložkami podniku sú napr.: výrobné zariadenia, zásoby tovaru, materiál a pod. Osobnú zložku podniku tvoria zamestnanci, ich kvalifikácia a skúsenosti, ktoré nie je možné vyjadriť v peňažnom ocenení. Nehmotnú zložku podniku tvorí rad práv, napríklad obchodné meno, ochranná známka, know-how a pod. Tieto všetky zložky slúžia podnikateľovi na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu, majú tomuto účelu slúžiť.

Zákon o DPH pri stanovení základu dane prikazuje vychádzať pri predaji podniku alebo jeho časti z hodnôt účtovných, čiže oceniteľných.

Za časť podniku sa považuje taká samostatná organizačná zložka, o ktorej sa vedie v rámci podniku oddelene účtovníctvo zachytávajúce veci, práva, iné hodnoty a záväzky týkajúce sa jej prevádzkovania. Takáto zložka nemusí byť zapísaná do obchodného registra.

Predaj podniku alebo časti podniku neplatiteľovi podlieha zdaneniu. Do prijatia novely zákona o DPH nebol základ dane pri predaji podniku neplatiteľovi zvlášť upravený, preto sa pri určení základu dane vychádzalo z ustanovení § 7 zákona o DPH.

Od 1. 8. 2000 sa pri výpočte dane pri predaji podniku alebo jeho časti vychádza zo základov pripadajúcich na jednotlivé zdaniteľné plnenia podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o DPH, ktoré sú súčasťou predaja podniku. Osobitne sa napríklad určuje základ dane na dopravné prostriedky (zdaniteľné plnenie podľa § 2 ods. 1 písm. a), na nehnuteľný majetok (zdaniteľné plnenie podľa § 2 ods. 1 písm. c), cenné papiere (zdaniteľné plnenie podľa § 2 ods. 1 písm. e) a pod.

Pri každom takomto jednotlivom zdaniteľnom plnení je základom dane minimálne účtovná hodnota, t. j. základ dane nesmie byť nižší ako hodnota jednotlivých zdaniteľných plnení v účtovnej evidencii.

- doplnenie nového ustanovenia § 40a do zákona o DPH súvisí so zmenou a doplnením zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Novela č. 238/2000 Z. z., ktorá menila a doplnila zákon o konkurze a vyrovnaní, rozšírila právomoci správcu konkurznej podstaty o možnosť rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku a robiť za úpadcu všetky právne úkony potrebné na zabezpečenie prevádzkovania podniku. Podnikateľskú činnosť správcu konkurznej podstaty bolo preto potrebné oddeliť od podnikateľskej činnosti úpadcu. Z toho dôvodu sa rozdelilo zdaňovacie obdobie na:

- zdaňovacie obdobie do vyhlásenia konkurzu (alebo povolenia vyrovnania),

- zdaňovacie obdobie po vyhlásení konkurzu.

Zdaňovacie obdobie platiteľa dane sa končí dňom, ktorý predchádza dňu vyhlásenia konkurzu. Odo dňa vyhlásenia konkurzu začína plynúť nové zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie. Ďalej je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac s výnimkou platiteľa, ktorému bolo povolené vyrovnanie. U tohto platiteľa bude mesačné zdaňovacie obdobie platiť do konca kalendárneho roka a zdaňovacie obdobie nasledujúceho kalendárneho roka sa určí podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona o DPH, v závislosti od výšky obratu.

- k § 43 ods. 5

V ustanovení § 43 sa platiteľom dane určujú povinnosti v súvislosti so zrušením registrácie platiteľa. Pri zrušení registrácie (či už povinnej alebo dobrovoľnej) určí správca dane platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie a súčasne ho vyzve na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. V tomto priznaní je platiteľ povinný priznať a odviesť daň z majetku, pri ktorom si uplatnil odpočet, a to vo výške, ktorá sa vypočíta z daňovej zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku a z ceny zásob zistenej v účtovníctve ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Povinnosť odviesť daň sa od 1. 8. 2000 vzťahuje aj na tých platiteľov, ktorí nadobudli majetok podľa zákona č. 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a ktorí nadobudli majetok (kúpa podniku alebo časti podniku) podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Ide tu vlastne o povinnosť odvodu dane z majetku získaného platiteľom za cenu bez dane.

Správca KP, tak ako každý iný daňový subjekt musí byť odborne pripravený zavedením daňovej povinnosti na pravidelné (i mesačné) previerky pri evidencii DPH s mnohými úskaliami, ktoré sa tu spomenuli.

II. Cestná daň

Riadená je zákonom č. 87/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a správca dane v prípade, že má v evidencii konkurznej podstaty alebo má prenajaté, či užíva motorové vozidlo podľa § 2, je povinný platiť s výnimkami uvedenými v § 4 túto daň podľa § 12. Tento výdavok má byť riadený zásadou optimálnosti

a efektivity (i optimalizácia počtu vozidiel) a je výdavkom konkurzu.

III. Daň z nehnuteľností

Riadi sa úplným znením zákona č. 317/1991 Zb. vydaným v Zbierke zákonov pod č.109/1997 Z. z., doplneným zákonom č. 329/1997 Z. z. a zákonom č. 219/1999 Z. z. je zvyčajne výdavkom správy. Aj keď správca dane bol povinný ku dňu vyhlásenia konkurzu (obec, mesto) si prihlásiť svoj predchádzajúci nesplnený nárok formou konkurznej podstaty podľa § 20 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, a jeho nárast novými vyrubeniami v prípade, že mu ich správca KP neuhradí v priebehu konkurzu, si môže veriteľ dodatočne prihlásiť vo forme navýšenia svojej pohľadávky.

IV. Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností

Podľa zákona č. 318/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyčajne, pretože až na výnimky v konkurze správca pozitívne nenadobúda prevodom či prechodom žiadne nehnuteľnosti, nie je podľa § 8 ods. 1 predmetom platenia dane správcom KP.

Pri speňažovaní nehnuteľného majetku je daňovníkom kúpených vecí v tomto prípade nadobúdateľ. Tu však treba upozorniť, že od 1. 8. 2000 podľa § 10 ods. 3 a 4 vydaná novelou č. 256/2000 Z. z. základom dane je cena, za ktorú sa nehnuteľnosť nadobudla alebo jej prepočet podľa § 4.

V. Spotrebné dane

Podľa platných predpisov je ich platiteľom (daňovníkom) správca KP, ak prevádzkuje výrobok, skladovanie a predaj:

vína - zákon č. 309/1993 Z. z.,

piva - zákon č. 310/1993 Z. z.,

tabaku - zákon č. 312/93 Z. z.,

uhľovodíkových palív a mazív - zákon č. 316/1993 Z. z.,

liehu - zákon č. 229/1995 Z.

všetky zákony v znení neskorších predpisov.

Pre širokosť problematiky sa týmito témami treba oboznámiť priamo z uvedených právnych noriem a súvisiacich predpisov.

Už z uvedeného je dostatočne zrejmé, že konkurz je predovšetkým ekonomická kategória a procesy riadené v ňom sú predovšetkým procesmi ekonomickými. Dokazuje to i nasledujúci text, s ktorým sa pri správe KP treba vyrovnať.

Inventarizácia majetku, audit, prevzatie KP

V konkurze sa inventarizácia majetku patriaceho do KP ku dňu účinnosti jeho vyhlásenia so zákona vykoná dvakrát, a to:

a) ku dňu predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu ako východisko k spracovaniu mimoriadnej účtovnej závierky podľa § 17 ods. 2 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve úpadcom,

b) ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu (t. j. zvyčajne o jeden účtovný deň neskôr) správcom KP.

Obe inventúry by sa číselne, až na možné odchýlky stavov na bankových účtoch (úroky, poplatky a i.) mali zhodovať.

Je však veľmi málo prípadov, keď to v praxi tak je, pretože:

- od vyhlásenia konkurzu do doručenia uznesenia súdu správcovi, zvyčajne prejde dlhšia doba a medzitým aktívny majetok zaznamená z rôznych príčin zvyčajne úbytok,

- inventúra i mimoriadna účtovná závierka úpadcu môže byť vykonaná účelovo, skreslene, s chybami, bez potreby odpisu dubiózneho a neexistujúceho majetku a pod.,

- správca KP neprevezme do podstaty všetok majetok úpadcu podľa § 6 ods. 3 ZKV a i.

Napriek tomu správca KP je povinný podľa § 9b 1 a § 18 ods. 1 ZKV vykonať a zistiť dlžníkov majetok a urobiť súpis jeho inventarizáciou, a to podľa ustanovení § 29, 30 a § 6 ods. 3 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.

Po inventarizácii správca otvorí obchodné knihy (otváracia súvaha ku dňu vyhlásenia konkurzu) a účtuje o konkurze. Čo so zistenými rozdielmi oproti predchádzajúcej inventarizácii úpadcu (dlžníka)?

- správca inventarizácie majetku musí modelovať situáciu ku dňu vyhlásenia konkurzu, t. j. spätne v deň skutočnej fyzickej či dokladovej inventarizácie analyzuje a zisťuje možný predchádzajúci stav,

- pri nehnuteľnom a hnuteľnom majetku by nemal vzniknúť rozdiel, okrem prirodzených úbytkov do normy (na jeho blokáciu platí ustanovenie § 4b 1a ZKV a § 14 ods. 1a). Ak áno, ide zvyčajne o odcudzovanie, zničenie a pod., ktoré podlieha osobitnému konaniu správcu v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní,

- pri pohľadávkach, záväzkoch treba analyzovať dokladovo vzniknuté rozdiely a zaviesť osobitné opatrenia za ich vznik.

Ak je správca nútený zostaviť iné účtovné stavy majetku (inú súvahu) než mu predložil úpadca podľa § 18 ods. 1, vzniká tu povinnosť účtovné rozdiely doúčtovať do m. o., opraviť predchádzajúcu mimoriadnu účtovnú závierku úpadcu a so zdôvodnením podať opravné daňové priznanie správcovi dane podľa § 49 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

Tejto skutočnosti je povinný správca KP venovať náležitú pozornosť, pretože by sa vystavil porušeniu zákona, a to § 8 ods. 2 ZKV, a to až s trestnou zodpovednosťou podľa miery zavinenia pri dodatočnom zistení chýbajúceho majetku zapísaného do KP.

Preto inventarizácii majetku prevzatého správcom treba venovať náležitú pozornosť, a to :

- podľa § 20 zákona o účtovníctve skutočné stavy majetku a záväzkov sa zisťujú fyzickou inventúrou pri majetku hmotnej povahy, prípadne nehmotnej povahy alebo dokladovou pri záväzkoch a pri ostatných zložkách majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru. Tieto stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch, ktoré musí podpísať osoba zodpovedná za vykonanie inventarizácie.

Teda pod inventarizáciou sa rozumie zistenie skutočného stavu majetku, v tomto prípade i porovnanie jeho reálnych účtovných cien, vykonaním fyzickej alebo dokladovej inventúry, vyhotovenie inventúrnych súpisov, porovnanie skutočného a účtovného stavu, vyčíslenie inventúrnych rozdielov, zistenie príčin ich vzniku a miery zodpovednosti hmotne zodpovedných pracovníkov, rozhodnutie o usporiadaní účtovných rozdielov a ich zaúčtovanie do účtovníctva konkurzu.

Pozornosť treba venovať:

- zostaveniu inventarizačnej komisie (ak sú k dispozícii okrem jedného zástupcu úpadcu vhodné osoby),

- z fyzickej inventúry - zabezpečiť prepočítavanie kusov, meranie, váženie, obhliadku hmotného majetku a pod.,

- pri dokladovej inventarizácii (t. j. tam, kde nie je možné vykonať fyzickú inventúru), venovať pozornosť dostupným účtovným a operatívnym dokladom (obojstranné potvrdenie pohľadávok a záväzkov s aktuálnymi dátumami), výpisom z bánk, potvrdeným zostatkom úverov,

- nedokončeným investíciám fyzickej inventúry, prekontrolovať ich rozpracovanosť vrátane projektovej práce, a to vhodnou formou kontroly,

- pri nehmotnom majetku - počítačové programy kontrolovať so zmluvami a konkrétnym vybavením počítačov,

- licencie a patenty a iné oceniteľné práva, ich dokladovou inventarizáciou a pod.,

- finančné investície - akcie, účasti a pod. dokladovou inventarizáciou podloženou potvrdeniami zo SCP a RM SYST a konfrontáciou z výpisov z obchodného registra a pod.,

- pri inventarizácii pohľadávok a záväzkov konfrontovať ich premlčanie podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to:

a) pri pohľadávkach z dôvodu nevyhnutnosti ich majetkového rozlíšenia v prípade, že úpadca nevykonal ich oprávky a odpis pri premlčaných, nevymožiteľných pohľadávkach. Tým sa vyčistí a upraví majetok patriaci do konkurznej podstaty a správca nebude zaťažený neexistujúcim majetkom, keď rozdelí pohľadávky na:

1. v lehote splatnosti,

2. nepremlčané - vymožiteľné s rizikom,

3. premlčané - nevymožiteľné.

O nevymožiteľné pohľadávky treba upraviť aj mimoriadnu účtovnú závierku úpadcu a dodatočne ich účtovať do nákladov predkonkurzného obdobia alebo so súhlasom súdu ich vylúčiť z KP podľa § 6 ods. 3 ZKV, čo však komplikuje situáciu úpadcovi (spoločnosti) po skončení konkurzu.

b) pri záväzkoch z dôvodu zostavenia oprávnenosti nárokov z prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov podľa § 20 ods. 5 ZKV výška záväzkov voči dodávateľom, zamestnancom, finančným orgánom, za sociálne poistenie a i., sa overuje prijatými faktúrami, výplatnými listinami, zmluvami, výmermi a inými dokladmi proti údajom v účtovníctve. Overujeme dôvod úhrady, neúhrady v lehote splatnosti a výpočtu úrokov z omeškania, ktorý je dôležitý pri sumarizácii nárokov v konkurzných pohľadávkach.

Inventúrny súpis sa archivuje podľa § 31 ods. 2 písm. c) po obdobie piatich rokov nasledujúceho roka, ktorého sa týkajú a sú zrkadlom kvality tejto práce i podkladom na prípadnú kontrolu súdom.

Kontrolu 1. inventarizácie vykonanej úpadcom ku dňu vykonania mimoriadnej účtovnej závierky v organizáciách podliehajúcim overovaniu auditom podľa § 20 zákona o účtovníctve je povinný vykonať aj audítor a jeho úloha je v tejto oblasti veľmi dôležitá. Je vhodné, aby si správca KP nechal vysvetliť prístupy k overovaniu priamo audítorom a predíde tak neobjektívnym záverom.

Je vhodné tiež, aby správca KP objednal v ostatných prípadoch sám audit, i keď je nepovinný a nechal si vlastný názor a rozdielové zistenia potvrdiť takto i audítorským overením. Náhradným riešením je i metóda overovania účtovného a fyzického stavu konkurznej podstaty pri jej ohodnocovaní znaleckou organizáciou, v ktorej tíme je povinne účastný aj audítor podľa vyhlášky MS SR č. 294/2000 Z. z. Príloha č. 4 bod 1d.

Po takomto overení skutočného stavu majetku patriaceho do konkurznej podstaty vydá správca konkurznej podstaty odovzdávajúcemu osvedčenie o zabranom majetku s kópiou pre konkurzný súd.

Ohodnotenie konkurznej podstaty

Zásadne sa prevádza na účtovné stavy zistené a overené správcom konkurznej podstaty. Jedinou výnimkou môže byť, keď správca nemá nástroje na overovanie fyzického stavu a so súhlasom súdu nechá fyzicky znaleckej organizácii prekontrolovať oproti úpadcom predloženej súvahe, súpisu majetku jeho stav. Potom znalecká organizácia v 1. časti posudku vyčísli účtovné stavy podľa úpadcu a v 2. časti posudku vylúči z ohodnotenia tie jeho časti, ktoré neexistujú, sú prepadnuté, odcudzené, chýbajúce, znehodnotené, bez ceny a nevymožiteľné či pod.

Ohodnotenie bude vykonané iba na reálny skutočný majetok, a tak správca podá na súd spolu so znaleckým posudkom žiadosť o vylúčenie chýbajúcich vecí z konkurznej podstaty podľa § 6 ods. 3 ZKV a táto časť bude predmetom následnej likvidácie po uzatvorení konkurzu v podniku.

Novelou zákona o konkurze a vyrovnaní zákonom č. 238/2000 Z. z. sa v § 18 ods. 4 určuje, že hodnota podniku alebo jeho časti sa určuje ako celok znaleckým posudkom, ktorý podľa zákona č. 36/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, § 21 ods. 3, môžu vykonať iba znalecké ústavy a organizácie zapísané v zozname MS SR v znaleckom odbore podnikové

Treba tu zdôrazniť, že začnúc dňom 1. 8. 2000 vošla do platnosti vyhláška MS SR

o stanovení hodnoty podniku, ktorou sa po nadväznosti ZKV prikazuje ohodnocovať majetok patriaci do konkurznej podstaty.

Znalecká organizácia podľa § 5 ods. 2 písm. b) tejto vyhlášky upovedomí správcu konkurznej podstaty o zvolenej metóde ohodnocovania - zvyčajne ide o likvidačnú metódu, ktorá kopíruje núdzový stav majetku v likvidácii alebo v konkurze.

Znalecký posudok sa nechá vyhotoviť min. v 3 výtlačkoch, z toho 1 pre súd, 1 pre príslušný kataster. Nevyhnutnou prílohou posudku musia byť i fotografie fyzického stavu majetku i pre informáciu súdu a možnú budúcu konfrontáciu speňažovania.

Úhrady poistného a poplatkov

Vyhlásením konkurzu v zmysle § 254 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka dochádza k zrušeniu podnikateľského subjektu. Súdom určený správca konkurznej podstaty je podľa § 14 písm. m) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov povinný konať v pracovnoprávnych vzťahoch za dlžníka, tzn. preberá povinnosti „zamestnávateľa“. Pri preberaní správcovstva si musí skontrolovať, či bývalé vedenie správne odhlásilo svojich zamestnancov ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do konkurzu, a to z účasti na zdravotnom, dôchodkovom, nemocenskom poistení, z poistenia v nezamestnanosti a z garančného fondu. Keby si túto povinnosť správca nesplnil, bude sankcionovaný podľa § 27 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, podľa § 25 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, podľa § 128 ods. 1 a 2 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Ďalší postup správcu KP je nasledujúci:

1. Uzatvorenie nových pracovných zmlúv

- SKP je povinný uzatvoriť so zamestnancami nové pracovné zmluvy v súlade so Zákonníkom práce a zákonom o mzde č. 1/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona o plate č. 143/1992 Zb. alebo potvrdiť pôvodné.

2. Splnenie oznamovacej povinnosti

- Podľa § 11 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení je SKP povinný prihlásiť svojich zamestnancov do tej zdravotnej poisťovne, ktorú si vybrali, najneskôr do 8 dní od vzniku pracovného pomeru. Odhlásiť ich treba v rovnakej lehote, keď ukončia pracovný pomer.

- Podľa § 18 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni je SKP povinný prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v pobočke príslušnej podľa sídla útvaru najneskôr do 8 dní odo dňa nasledujúceho po vzniku pracovného pomeru a v rovnakej lehote pri ukončení pracovného pomeru.

- Podľa § 68 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti je zamestnávateľ, resp. SKP povinný prihlásiť písomne podľa miesta príslušnosti na Okresnom úrade práce najneskôr v deň splatnosti príspevku a v lehote 8 dní pri ukončení pracovného pomeru.

V zmysle citovaných zákonov k základným povinnostiam zamestnávateľa, resp. SKP patrí aj pravidelné predkladanie mesačných výkazov počas doby trvania konkurzu.

3. Zrážanie preddavkov dane zo mzdy

- V súlade so zákonom č. 366/1999 Zb o daniach z príjmov a zákona č. 511/1992 Zb o správe daní

a poplatkov je zamestnávateľ povinný odvádzať zrazené preddavky z príjmov podľa § 6 z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov príslušnému správcovi dane.

- Tiež je povinný predkladať do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka prehľad o zrazených preddavkoch na túto daň za uplynulý štvrťrok správcovi dane.

4. Ukončenie činnosti správcu konkurznej podstaty

a) ukončenie pracovných pomerov - pri ukončení konkurzu musí byť pracovný pomer zamestnancov riadne ukončený podľa Zákonníka práce § 46 ods. 1 písm. a), resp. písm. b) s nárokom na odstupné podľa zákona č. 195/1991 Zb.,

b) splnenie odhlasovacej povinnosti - podľa citovaných zákonov je správca KP povinný pri ukončení činnosti zamestnancov odhlásiť ich v tých istých zákonných lehotách, ako pri prihlasovaní, čiže zdravotné poistenie a poistenie v nezamestnanosti do 8 dní od ukončenia pracovného pomeru a dôchodkové a nemocenské poistenie do 8 dní odo dňa nasledujúceho po skončení tejto účasti. Prihlásenie a odhlásenie zamestnancov sa musí vykonať na tlačivách, ktorých obsah a formu si určia jednotlivé poisťovne. Táto oznamovacia povinnosť je splnená aj vtedy, ak sa prihláška aj odhláška podajú v uvedených lehotách na pošte alebo faxom. Faxom zaslanú prihlášku alebo odhlášku treba do troch dní odo dňa doručenia prihlásiť písomne.

Sankčné opatrenia:

- podľa § 71c ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z., o zdravotnom poistení,

- podľa § 25a ods. 8 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni,

- podľa § 128c ods. 8 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

V čase od vyhlásenia konkurzu zrušenia konkurzu nevznikajú ani neprirastajú pokuty a penále a príslušná poisťovňa alebo úrad práce ich nemôže ukladať ani predpisovať.

Odvodová povinnosť platí ako pri bežnej činnosti podnikateľského subjektu.

Zostavenie zoznamu veriteľov a oprávnenosti ich nárokov

K prieskumnému pojednávaniu súdu podľa § 21 ZKV správca zostaví zoznam prihlásených pohľadávok, ktoré veritelia prihlasujú podľa § 20 ZKV (vzor je uvedený v prílohe vrátane vzoru uznesenia pohľadávky).

Správca podľa § 20 ods. 5 doručené prihlášky pohľadávok súdom preskúma podľa úpadcových obchodných kníh a iných dokladov vrátane dokladovej inventarizácie záväzkov a vlastného prepočtu nárokovateľných úrokov, poplatkov z omeškania či iných nárokov vzniknutých trov veriteľov.

Tejto práci treba rovnako venovať mimoriadnu pozornosť a objektivitu, pretože:

- do zoznamu zostaveného správcom podľa § 20 ods. 6 môže nahliadnuť každý veriteľ (účastník konania) aj úpadca, ktorými môže byť spochybnený na prieskumnom pojednávaní,

- neuznané pohľadávky, ich časti a zatriedenie bývajú predmetom incidenčných sporov, následne podaných na Krajskom súde, kde ako žalovaný vystupuje správca KP a ak sa preukáže, že neobjektívne sú z toho plynúce škody pre ostatných veriteľov a správca nedodrží zásadu starostlivosti podľa § 8 ods. 2 ZKV.

Vymáhanie pohľadávok a bežný výkon správy KP

Vymáhanie pohľadávok je úlohou správcu mimoriadne zložitou. Zvyčajne v tejto časti KP je uložený podielom veľký majetok, neošetrený tak, ako je opísané vyššie. Správca KP je povinný v dokladovej inventarizácii ho roztriediť a venovať čas i prostriedky iba na reálne vymožiteľné pohľadávky. Sám alebo prostredníctvom právnych zástupcov podáva návrhy dlžníkom na vyrovnanie, návrhy obchodným súdom na uznesenia príkazov na úhrady pohľadávok podľa ustanovení Obchodného či Občianskeho zákonníka a zúčastňuje sa na týchto jednaniach. Tieto procesy sú zdĺhavé a v samej podstate reálne zvyčajne narušujú i teoretickú možnosť dodržania 18-mesačnej lehoty podania Konečnej správy podľa § 14 ods. 7 ZKV, keď zvyčajne ide o vedenie desiatok či viac sporov v rôznych regiónoch SR.

V bežnej fáze správcovstva správca tiež dbá o:

- riadne plnenie svojich povinností voči poisťovniam pri zamestnávaní osôb tzv. likvidačnej skupiny,

- dbá o úsporný režim svojho konania podľa § 8 ods. 2 ZKV,

- neobstaráva žiadny hmotný či iný majetok s výnimkou súdom povolených výdavkov mimoriadneho charakteru vyslovene nevyhnutného na zvládnutie správy (osobitný režim pri povolenom prevádzkovaní podniku či jeho časti),

- minimalizuje prevádzkový majetok na nevyhnutné minimum,

- režijné výdavky optimalizuje tak, aby veritelia alebo súd pri schvaľovaní Konečnej správy

a Rozvrhu nemali k tomu námietky, cestovné výdaje riadi zákonom č. 29/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia MPaSV SR č. 249/2000 Z. z.,

- získané zdroje nepožičiava, nezakladá ani inak nevystavuje riziku a ukladá na výhodné vklady v bankách,

- pravidelne informuje podľa Opatrení súdu a ZKV konkurzný súd o priebehu konkurzu,

- pri výkone správy dbá tiež správca na ustanovenie § 14 ods. 6 vo veci osobného prospechu sebe a osobám blízkym, a takto uzatvára bežné zmluvy v čase konkurzu.

Zostavenie konečnej správy a vyúčtovanie konkurzu

Konečnú správu spracúva správca povinne podľa § 29 ods. 1 ZKV spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov pre súd, a to po úplnom speňažení majetku z podstaty. To znamená, že nesmie ostať v tejto etape už žiadny nespeňažený majetok a musia byť zároveň ukončené všetky súdne spory vrátane incidenčných, ktoré vedie správca, alebo sú vedené proti nemu tak, aby nemohol vzniknúť žiadny oneskorený nárok či záväzok správcu.

Konečná správa má byť predkladaná podľa § 14 ods. 7 ZKV do 18 mesiacov od účinnosti vyhlásenia konkurzu s výnimkou inej lehoty danej konkurzným súdom.

Konečná správa by mala najmenej obsahovať tieto časti:

1. Úvod - potvrdenie právnej účinnosti vyhlásenia konkurzu.

2. Oznámenie správcu o splnení § 4b, § 17, § 17a ZKV zo strany úpadcu.

3. Informáciu o fyzickej prebierke konkurznej podstaty s vyčíslením jej stavu a štruktúry.

4. Splnenie plánu speňaženia.

5. Sumarizáciu výsledkov prieskumného pojednávania.

6. Výdavky konkurzu.

7. Návrh na Rozvrhové uznesenie.

8. Záver, návrh na zúčtovanie konkurzu u úpadcu.

9. Prílohy:

a) peňažný denník konkurzu,

b) rekapitulácia príjmov a výdavkov v pokladnici a BÚ,

c) účtovné doklady - fotokópie,

d) uznesenia, opatrenia konk. súdu,

e) ostatné prílohy, kópie zmlúv, zápisníc a pod.

Správa by mala byť vecná, obsažná a bez nevysvetlených otázok so zreteľom na jej čitateľnosť a možnosť pripomienkovania konkurzným veriteľom, účastníkom konkurzu.

Rozvrhové uznesenie súdu a rozpočítavanie nadhodnoty z úrokovania a iných zdrojov došlých po schválení (odovzdaní) Konečnej správy

Návrh rozvrhové uznesenia súdu predkladá bez textovej časti iba tabuľkovou formou správcu KP súdu v Konečnej správe s vyčíslením:

a) príjem konkurzu

b) výdavky konkurzu

c) odmena správcu

d) oddelené uspokojenie

e) výplata proti podstate v konkurze

f) výťažok konkurzu k rozdeleniu

g) návrh rozdelenia do jednotlivých tried

h) spolu rozdelené

i) pohľadávky - uspokojené

- neuspokojené

j) uspokojenia uznaných nárokov veriteľov podľa tried

Návrh musí obsahovať i rozpočítavací kľúč uspokojenia podľa jednotlivých tried.

Po odovzdaní Konečnej správy správcom KP je nevyhnutné počítať s istým časovým odstupom (Konečná správa sa schvaľuje na pojednávaní uznesením súdu, ktoré musí byť podľa § 29 ods. 4 ZKV s tam určenými lehotami), kde správca sa obmedzuje iba na správu speňažených zdrojov na zvyčajne termínovaných vkladoch v bankách. To znamená, že sa nárastom úrokov a daní z nich platených podľa § 36 ods. 2 písm. c) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov mení rozpočítavacia základňa Rozvrhu a tam uvedené čísla sa môžu meniť. Preto správca musí v Konečnej správe uviesť, akým spôsobom zmení už navrhované rozdelenie výťažku konkurzu. Je to možné napr. týmto vzorcom:

V` = V + DV

V` = nový výťažok konkurzu

V = pôvodný výťažok uvedený v konkurznej správe DV = prírastok výťažku z konkurzu

Pritom DV je suma nových príjmov po odpočítaní zostávajúceho pomerného nároku na odmenu správcu a odpočítaní zostávajúcich drobných výdavkov (kolky, známky, platba za posledný výpis z bežného účtu atď.). Táto sa rozdelí rovnakým kľúčom ako predtým alebo špeciálne podľa špecifickej situácie. Potom:

R` = V` . k

R` = ďalšie rozdelenie

k = koeficient rozdelenia (množina koeficientov)

Takýto matematický výpočet (predpoklad) bude uvedený aj v Rozvrhovom uznesení súdu (alebo odvolávka na výpočet správcu), a to bude oprávňovať správne a bez ďalších otázok na súd správcu rozdeliť ním spravované zdroje - výťažok konkurzu do nulového stavu bežného účtu (BÚ).

Pritom pred zostavením tohto skutočného definitívneho rozdelenia výťažku, správca si musí overiť:

- skutočný stav v deň rozdelenia na BÚ,

- poplatky za úhrady finančných súm veriteľom (bankové, poštové a i.),

- poplatok za zrušenie účtu a i.

tak, aby nedošlo opakovanie k tzv. začarovanému kruhu nových výpočtov a ich schvaľovania.

Zrušenie účtu a záverečná správa súdu, archivácia

Súd v schválení Konečnej správy zvyčajne uloží správcovi úlohu podať záverečnú informáciu súdu o zrušení účtu, kde správca uvedie okrem komentára i kópií výpisov z bankových účtov vrátane kópií potvrdenia bánk o ich zrušení.

Zároveň požiada súd podľa § 44 ods. 4 ZKV o zrušení konkurzu a zbavenia jeho funkcie.

Súd zašle správcovi po splnení zákonných podmienok uznesenie o zrušení konkurzu a jeho funkcia sa končí po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia po uplynutí správnej lehoty po zverejnení tohto v Obchodnom vestníku.

Všetky dokumenty konkurzu vrátane kópie zverejnenia zrušenia konkurzu v Obchodnom vestníku správca archivuje zmluvne podľa zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve a zákona č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 332/1992 Zb.) so zreteľom na vykonávacie vyhlášky č. 62/1976 Zb., 63/1976 Zb. a nariadenia vlády č. 153/1971 Zb.

Veľmi dôležitým záverečným aktom správcu je v prípade, že neprevzal od úpadcu do konkurznej podstaty všetok majetok, podľa výkladu Obchodného zákonníka upozorniť listom obchodný register (OR), aby tento nevymazal spoločnosť z OR pokiaľ nebude ukončená likvidácia zvyšku majetku!

Zdanenie príjmov správcu konkurznej podstaty

Treba rozlišovať, či správca poberal odmeny v sumách v jednotlivých rokoch formou preddavku alebo výplaty (ak išlo o takéto Opatrenie súdu) alebo dostal jednorazovú odmenu. Diferencovane sa preto postupuje k zdaneniu podľa zákona č. 366/99 Z. z. o daniach z príjmov so zreteľom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o DPH č. 289/1995 Z. z. za jednotlivé roky alebo za rok výplaty odmeny.

Nasledujúce úkony štatutárneho zástupcu (likvidátora) bývalého úpadcu

Dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia konkurzného súdu o zrušení konkurzu, nadobudne právomoc k právnym a fyzickým úkonom pôvodný štatutárny zástupca (ak je organizácia zároveň v likvidácii - likvidátor). Ten musí postupovať:

1. Ak mu ostane správcom neprevzatý majetok, je povinný ho likvidovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

2. Predpokladá sa, že správca KP mu ponechal proti podpisu hotovosť alebo ceniny (kolky) na súdne poplatky smerujúce k výmazu spoločnosti - organizácie z obchodného registra a k výmazu akcií na SCP (ak ide o a. s.). Je potrebné bezodkladne podať návrh výmazu z OR na registrový súd s prílohou - právoplatným uznesením konkrétneho súdu o zrušení konkurzu.

3. Výmaz z OR vrátane jeho publikácie v Obchodnom vestníku sa zarchivuje u zakladateľa a celý zdĺhavý a komplikovaný proces sa končí.

Ing. Miroslav Šefčík, riaditeľ

Audit-Consult Trnava