Aby z pacientov neboli mŕtvi

Sú už aj nemocnice bez liekov a zdravotníckeho materiálu

Mediálne zverejnená informácia o tom, že v nemocniciach musia prať z ekonomických dôvodov elastické obväzy, sa stala akýmsi spúšťacím mechanizmom otvoreného zverejňovania problémov. Situácia je v mnohých zdravotníckych zariadeniach oveľa horšia, ako sa širokej verejnosti prezentovalo. Na platy bolo treba financie nájsť, a tam, kde sa bez väčšiny odborníkov nemôžu zaobísť, museli zobrať z peňazí na prevádzku nemocnice. V tomto období vyplávali na povrch skutočnosti, ktoré sa často v tichosti obchádzali. Najhoršie je, že to postihlo aj také oddelenia, ktoré sú pre záchranu životov nenahraditeľné. V súvislosti so štatistickými údajmi o civilizačných ochoreniach srdca všetci bijú na poplach, a predsa primár Kardiochirugického oddelenia NsP v Banskej Bystrici MUDr. Dušan Vršanský CSc., FETCS. vyhlásil, že im chýba na vysokošpecializovanú prácu takmer všetko. „Donekonečna musíme improvizovať a doslova prosiť o každú ampulku lieku alebo spotrebného materiálu. A situácia sa stále zhoršuje. Opäť nemáme katétre, PTCA balóny, počet pacientov indikovaných na operáciu sa znížil skoro na nulu, pretože kardiológovia nemajú čím diagnostikovať. Nám materiál vydrží približne do konca septembra, čo bude potom, nevieme,“ povedal D. Vršanský pre Hospodársky denník. Pritom kardiovaskulárne ochorenia sú stále na prvom mieste v úmrtnosti, a tá sa na rozdiel od okolitých štátov u nás neznižuje. Pacienti sú tu, sú chorí, a tým, ktorí majú už klinické príznaky napríklad závažnej ischemickej choroby srdca, žiadny preventívny, ministerstvom a vládou do budúcnosti sľubovaný, ale nikdy poriadne nerealizovaný program nepomôže. Týchto ľudí je treba liečiť tu a teraz, o niekoľko rokov budú totiž všetci mŕtvi! Uviedol už spomínaný odborník. „Máme robiť prácu na vysokej úrovni v podmienkach, ktoré jej nezodpovedajú. Ja hovorím, že tak, ako sa improvizuje v našej medicíne, sa neimprovizuje už ani v Rwande a v Burundi a nikto na svete nás neospravedlní, ak na to niektorý pacient doplatí. To sa môže, samozrejme, stať, ale u nás sa to nesmie povedať nahlas. To je riziko, ktoré nezohľadní žiadne zvýšenie platu, zohľadnia ho iba infarkty, ktoré v týchto podmienkach pracujúci lekári a sestry dostanú. To, v akom stave zdravotníctvo je, aj keď ho táto vláda nedostala v dobrom stave, nie je len jej vizitkou, ale celej spoločnosti. Žiaľ, terajšia vláda mu napriek veľkým sľubom nepomohla, práve naopak, často až amatérskymi krokmi sa intenzívne snažila o jeho definitívne dorazenie.“

Podľa získaných informácií tabuľkové platy sa v NsP v Banskej Bystrici zvýšili, vedenie nemocnice však prehodnotilo rizikové príplatky, čo znamená, že prakticky všetci lekári, ktorí boli predtým v II. skupine podľa rizikovosti prác, boli preradení do I. skupiny. Keďže sa súčasne prehĺbili dolné hranice rizikových príplatkov (I. skupina zo 100 Sk na okolo 450 Sk a II. skupina zo 400 Sk na približných 850 Sk), v praxi to znamená, že u týchto lekárov ostala skutočná hodnota príplatku rovnaká alebo iba minimálne zmenená oproti predchádzajúcej hodnote. Je otázne, či je to v súlade so zákonom, pretože zaradenie do rizikových skupín vyplýva z legislatívy a ak dané pracovisko vyhovuje podmienkam II. skupiny, hoci aj iba v jednej položke, rizikový príplatok je nie dobrovoľnou, ale nárokovou zložkou mzdy. Spomínaný primár kardiochirurgického oddelenia v tejto súvislosti poznamenal, že protestovali, no nepochybuje, že právnici nájdu spôsob, ako tento krok vysvetliť. Oceňuje však, že sa u nich nesiahlo na rizikové zaradenie, a tým aj na príplatky sestier. Diskutabilné však je, a to môže byť precedens, či sestry pracujúce na operačnej sále pri operácii v mimotelovom obehu sú vystavené inému riziku infekcie ako chirurgovia, ktorí sú v priamom kontakte s krvou pacienta. Ale to je už otázka svedomia vedúcich pracovníkov zdravotníctva, ako aj to, aká bude ekonomická situácia a možnosti prevádzky nemocníc. No posledné skúsenosti ukazujú, že svedomie ich v tejto súvislosti veľmi netlačí.

Ľudmila Koníková