Trápi ich právna neistota

Obchodný radca Rakúskeho veľvyslanectva Josef Altenburger

V oblasti zahraničného obchodu potrebuje Slovensko čulé kontakty ako soľ. A to najmä preto, aby sme získali zahraničných investorov na rozvoj nášho hospodárstva. Nadväzovať takéto kontakty pomáhajú sprostredkovať obchodné oddelenia veľvyslanectiev etablovaných na Slovensku. Jedným z mimoriadne aktívnych v tomto smere je obchodné oddelenie Rakúskeho veľvyslanectva. Obchodný radca Rakúskeho veľvyslanectva Josef Altenburger má za sebou bohaté skúsenosti z oblasti zahraničného obchodu v bývalých krajinách východného bloku. Pôsobil vo Varšave, v Sofii, Moskve, Prahe a teraz v Bratislave.

Dá sa o vás povedať, že sa špecializuje na trh bývalých socialistických krajín?

- Všetko sa to začalo počas mojich štúdií vo Viedni, keď ma priam fascinovala ruština. Hoci nemám žiadny slovanský pôvod, táto reč sa mi natoľko zapáčila, že som ju rok študoval vo Varšave. Zrejme to určilo aj smer mojej profesionálnej orientácie na slovanské krajiny. V roku 1969 som nastúpil na post obchodného atašé v Sofii, neskôr som prevzal post vedúceho oddelenia pre kooperáciu s východnými krajinami na Spolkovej obchodnej komore vo Viedni, po dvoch rokoch som sa stal obchodným atašé v Moskve, neskôr obchodným radcom vo Varšave, v Prahe a už rok pôsobím v Bratislave.

S akými očakávaniami ste prišli na Slovensko?

- Keď som sem prišiel, zmenila sa už orientácia Slovenska a pozitívne ma prekvapilo, že ste veľmi rýchlo naštartovali smerovanie k Európe. Vedel som, že SR bola v izolácii, preto som uvítal cielenú snahu o európsku orientáciu. Dva roky som pôsobil ako obchodný radca pre Česko-Slovensko a ja som túto krajinu vnímal ako jednu, nevedel som o rozdieloch, preto som ani neveril, že dôjde k rozdeleniu, a tak, keď som sem prišiel, videl som, že rozdelenie má svoje príčiny, a som prekvapený, ako rýchlo došlo k osamostatneniu. Vývoj hospodárstva a veľa z toho, čo som získal zo skúseností v ČR, je v mnohom podobné aj tu, najmä všetky negatívne javy spojené s veľkou privatizáciou. Ani v mnohých iných krajinách neprebieha privatizácia tak, ako by mala, ale na Slovensku to bolo veľmi citeľné, pretože sa privatizácia neurobila celkom transparentne.

Ako by ste opísali obchod medzi Slovenskom a Rakúskom?

- Naše bilaterálne obchodné vzťahy dosiahli vlani rekordný objem asi 24 miliárd ATS. Slovenské dodávky do Rakúska sa zvýšili až o 35 %, kým rakúske exporty dosiahli zvýšenie o 14 %, teda možno hovoriť o aktívnej obchodnej bilancii na slovenskej strane. Predpokladám, že aj v tomto roku budeme môcť hovoriť o pozitívnej bilancii... Padne mi ťažko menovať konkrétne firmy, môžem však povedať, že je už veľa rakúskych podnikov, ktoré sa tu etablovali, tu produkujú, majú svoje zastúpenia. Trh na Slovensku je pre nás zaujímavý najmä, ak tu budú investovať aj ďalšie firmy ako Siemens či Volkswagen. Potom aj naše firmy môžu z toho formou rôznych subdodávok profitovať... Tohto roku sme zaregistrovali vzrast v oblasti strojárstva, v spotrebnom tovare, respektíve pri dodávkach polotovarov, a to či už ide o papierenský priemysel, obalovú techniku či o produkty zo železa a z ocele. Pre aktívny podiel zahraničných firiem je však veľmi dôležitá kúpna sila obyvateľstva, predpokladám, že čoskoro dôjde k jej rastu.

V porovnaní s inými krajinami s akými prekážkami sa tu stretávate?

- Ak mám spomenúť prekážky, tak je to najmä právna neistota, a to hlavne v oblasti súdnictva. Je to neuveriteľné, že sa čaká 3 až 5 rokov, kým sa rozhodne o konkurze, čo robí obrovské problémy našim firmám. A to aj v prípade súdnych konaní s neplatičmi, prípadne pri rôznych povoleniach a podobne. Nadobudol som pocit, že tu nie je rovnaký meter pre domáce i pre zahraničné firmy. A čo ešte robí ťažkosti zahraničným firmám, to sú určité rámcové podmienky, ktoré jednoducho sťažujú prácu napríklad v oblasti pracovného práva. Zo všetkého najviac problematické sú skúsenosti s certifikátmi: je pre nás totiž nepochopiteľné, ak sa tu európsky uznávané certifikáty jednoducho neakceptujú. Pokiaľ ide o spoluprácu so slovenskými a s rakúskymi firmami, chceme, aby sa zintenzívnila ich pôsobnosť aj mimo Bratislavy, rozhodli sme sa preto v spolupráci s Hospodárskou komoru Rakúska za podpory regionálnej komory v Prešove a v Košiciach na jeseň tohto roka o vyslanie hospodárskej misie na východné Slovensko. Už prvé ohlasy ukázali veľký záujem rakúskych firiem.

Gabriela Kopicová