Násilie zakrylo bezzubosť summitu G8

Militantné skupiny škodia hlavne samotným odporcom globalizácie

Aký majú zmysel pravidelné summity skupiny najvyspelejších krajín G8? Politické špičky na ich záver schvália síce dobre znejúcu, ale príliš všeobecnú záverečnú deklaráciu, takže sa ušľachtilé myšlienky len minimálne premietnu do reálneho života. Hlas státisícov umiernených a konštruktívnych kritikov globalizácie

zasa vyznieva do prázdna. Politickí lídri sú v takej bezpečnostnej izolácii, že nedokážu počuť protestné výzvy z ulíc. Médiá sú na druhej strane zaneprázdnené sledovaním bojov medzi policajtmi a militantnými antiglobalistickými skupinami. Na svoje si tak prídu len chuligáni, ktorí využívajú takúto príležitosť na vyventilovanie vlastnej agresivity a zanechávajú v uliciach spúšť. Pravda, pokiaľ to nepreženú do takej miery, že sa im ujde guľka do tela.

„Je nesmierne dôležité, aby sa demokraticky zvolení lídri, legitímne zastupujúci milióny ľudí, mohli stretnúť a prediskutovať oblasti spoločného záujmu. Čo sa nás týka, budeme sa naďalej sústreďovať na otázky, na ktorých našim ľuďom i celému svetu najviac záleží, ako je ekonomika, zamestnanie, obchod a pomoc najchudobnejším častiam sveta, s osobitným dôrazom na Afriku. Pre všetky tieto dôvody naše záväzky a naša práca pokračujú ďalej,“ snažili sa vysvetliť otázku poslania summitu v spoločnom vyhlásení lídri G8 po smrti 23-ročného protiglobalizačného aktivistu. To, čo povedali, platí, ibaže „sústredenie na otázky“ už nestačí, chce to konkrétne odpovede. Globálne problémy boli už viac ráz presne pomenované, no ťažkosti nastali, keď bolo treba ponúknuť efektívne východisko. A Janov toto pravidlo len potvrdil. Stačí sa pozrieť na záverečnú deklaráciu.

Hádam najväčším úspechom je dohoda o navýšení finančných prostriedkov vo vznikajúcom globálnom zdravotníckom fonde o 500 mil. USD na 1,8 miliardy USD. V každom prípade ide o pozitívne gesto. Ak sa však vrátime len niekoľko týždňov dozadu na konferenciu OSN o chorobe aids, stretneme sa s vyhláseniami serióznych politikov, že fond by na dosiahnutie viditeľného pokroku potreboval 7 až 10 miliárd USD ročne. Nehovoriac o tom, že mnohí delegáti prejavili obavy, že väčšina prostriedkov bude smerovať na lieky (čiže farmaceutickým firmám), pritom by rozvojové krajiny omnoho viac potrebovali vybudovať zdravotnícku infraštruktúru.

Pokiaľ ide o ostatné časti záverečnej deklarácie lídrov G8 v Janove, v nich už absentuje akákoľvek snaha o konkrétnosť. Veľavravné sú napríklad slová: „Veríme v zásadný význam otvorenej verejnej diskusie o dôležitých výzvach, ktorým musí naša spoločnosť čeliť. Budeme podporovať inovačné riešenia založené na širokom partnerstve s občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom.“ Čo iné zachráni svet, ak nie takáto viera?

V podobnom duchu sa nesie aj názor lídrov na pomoc rozvojovému svetu. Štáty G8 v dokumente vyhlasujú, že sú odhodlané zasadiť sa za to, aby globalizácia fungovala pre všetkých občanov, najmä však pre „chudobných sveta“. „Zapojiť najchudobnejšie krajiny do svetovej ekonomiky je najlepší spôsob, ako odpovedať na ich základné túžby,“ stojí v komuniké.

Asi najočakávanejšou témou bola tá o globálnom otepľovaní. V tomto prípade už existuje plán celosvetového konkrétneho boja proti javu - tzv. Kjótsky protokol- problémom je neochota Spojených štátov(najväčšieho znečisťovateľa) splniť záväzky znižovania emisií skleníkových plynov. „Kjótsky protokol ohrozuje záujmy americkej ekonomiky a nahráva rozvojovým krajinám,“ tvrdil pre začiatkom summitu prezident USA George Bush a v Janove svoj názor nezmenil. Inak sa však zhoduje tak so snahou pomôcť rozvojovému svetu, ako aj s myšlienkou boja proti globálnemu otepľovaniu...

Demonštranti v uliciach Janova, nie však tí militantní, ale pokojní a konštruktívni, ktorí v dejisku summitu boli vo výraznej väčšine, dali jasne najavo, že súčasný systém založený na tvrdej liberalizácii má vážne nedostatky. Ak sa aktivita najrozvinutejších krajín sveta aj naďalej bude obmedzovať na bezzubé záverečné vyhlásenia, dá sa očakávať, že protiglobalizačné hnutie bude len narastať. Pritom veľkým impulzom na expanziu hnutia by mohol byť jeho programový posun od kritiky súčasného vývoja k ponuke konkrétnych systémových riešení.

Práve preto ako trochu nedospelé a zbabelé možno označiť rozhodnutie o dejisku nasledujúceho summitu G8 v kanadskom Kananskis. Predpokladá sa, že demonštranti sa sem pre zložitý terén dostavia v omnoho menšom počte. Lídri G8 však uchýlením sa do Skalistých hôr možno naozaj utečú pred demonštrantami, neutečú však pred skutočnosťou.

Rastislav Boldocký