Hospodársky denník
USD48,846 Sk
EUR42,721 Sk
CHF28,351 Sk
CZK1,261 Sk
  Pondelok  23.Júla 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Brzda klimatických zmien

Kysličník uhličitý je tým pravým nebezpečenstvom

Podľa prieskumu Agentúry pre jadrovú energiu (OECD/NEA) bude počas nasledujúceho desaťročia v krajinách OECD pokračovať rast výroby elektrickej energie z jadra. Očakáva sa tempom asi jedno percento ročne z vlaňajších 2146 terrawatthodín na 2344 TWh v roku 2010. Z jadra získava svet 16 % elektrickej energie. Na jej produkcii mali atómové elektrárne najväčší podiel vo Francúzsku, v Litve, Belgicku a na Slovensku, a to od 76,4 % do 53,4 %. Jadrová energetika sa významným spôsobom pričiňuje o znižovanie emisií skleníkových plynov, o ktorých sa v súčasnosti veľmi živo diskutuje. Šéfovia elektrárenských spoločností z celého sveta na rozhovoroch OSN o klimatických zmenách v Nemecku vyzvali, aby bola uznaná dôležitosť jadrovej energetiky pri obmedzovaní emisií kysličníka uhličitého. Viac ako 50 vedúcich predstaviteľov firiem prijalo otvorený list predstaviteľom vlád, ktoré sa zúčastňujú na rozhovoroch podľa rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách. V liste zdôrazňujú, že vzhľadom na to, že pri výrobe elektriny z jadra nie je vypúšťaný kysličník uhličitý, má atómová energia

kľúčovú úlohu

pri obmedzení potenciálneho ohrozenia z klimatických zmien. Výroba takejto elektriny na celom svete ročne zabráni emisiám v množstve až 1,8 mld. ton kysličníka uhličitého, z čoho na krajiny EÚ pripadá 550 miliónov ton.

Podľa nového prieskumu verejnej mienky 8 z 10 Švédov dáva prednosť pokračujúcemu prevádzkovaniu existujúcich jadrových energetických blokov v krajine. Z opýtaných chce 55 % pokračovať v používaní švédskych blokov tak dlho, dokiaľ nebude nevyhnutné ich zatvoriť z bezpečnostných dôvodov. Na otázku, aký je najdôležitejší environmentálny cieľ, 71 % odpovedalo, že je to zabrániť destabilizácii globálnej klímy od pokračujúcich emisií. Podľa prieskumu dáva rekordný počet Maďarov prednosť pokračujúcemu prevádzkovaniu Jadrovej elektrárne (JE) Paks a výrazný počet by hlasoval na podporu výstavby nového bloku v elektrárni. Z opýtaných 73 % odpovedalo, že sú za prevádzkovanie tejto štvorblokovej elektrárne. Na otázku, ako by rozvíjali v budúcich 20 rokoch maďarský program jadrovej energetiky, 29,5 % očakáva predĺženie prevádzkovej životnosti JE Paks najmenej do roku 2025. Ruské ministerstvo atómovej energetiky Minatom schválilo plány na predĺženie prevádzkových licencií 3. a 4. bloku Novovoronežskej jadrovej elektrárne o 15 rokov. Viceprezidentka Európskej komisie a komisárka EÚ pre dopravu a energiu Loyola de Palaciová hovorí, že je nezodpovedné, aby krajiny odstavovali jadrovú energetiku bez toho, aby vysvetlili stratu jej predností. „Nie je zodpovedné podporovať odstúpenie od jadrovej energie bez toho, aby sa verejnosti vysvetlilo, že okrem rizík, hlavne zo spracovania odpadov, má jadro

viaceré výhody

z hľadiska cenovej stability, energetickej nezávislosti a emisií kysličníka uhličitého,“ hovorí de Palaciová. „Som pevne presvedčená, že odstúpenie od jadrovej alternatívy znemožní plnenie našich cieľov týkajúcich sa boja s klimatickými zmenami, pričom sa zabúda na úlohu, akú jadrová energia má pri stabilizácii cien.“

Okrem týchto najnovších informácií z uvedenej oblasti v stredoeurópskom priestore stále rezonuje aj problém českej Jadrovej elektrárne Temelín, voči ktorej majú výhrady z Rakúska, ako aj Nemecka. Jej riaditeľ Ing. F. Hezoučký na „technickom dokumente“ nemeckého federálneho ministerstva životného prostredia, ktoré vedie strana Zelených, nedávno kritizoval jeho „hrubé technické chyby“. Veľakrát bolo totiž už povedané, a to aj orgánmi EÚ, že žiadne medzinárodné štandardy, na ktoré sa sústavne odvolávajú kritici jadrovej energetiky, podľa ktorých

by sa vraj mali

posudzovať tieto elektrárne, neexistujú. Sú iba národné, posudzované aj medzinárodnými inštitúciami. Argument o „medzinárodnosti štandardov“ odporcovia jadrovej energetiky sústavne používajú a ovplyvňujú ním verejnosť. Lebo už v čase nátlaku na odstavenie našej jadrovej elektrárne V-1 bolo nespočetne veľa ráz pripomenuté, že ak majú jadrové energetické zdroje vyhovovať medzinárodným štandardom, tak tie treba najprv vypracovať a prijať. Všetko ostatné je skôr účelové, ba až demagogické.

Vladimír Turanský/NucNet

Počasie

Dnes bude oblačno až zamračené, na mnohých miestach prehánky alebo dážď, popoludní miestami aj búrky. Najvyššia denná teplota 20 až 24 stupňov, na miestach so zmenšenou oblačnosťou okolo 26 stupňov. Severný vietor 4 až 8 m/s, na východe okolo 10 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 14 stupňov. V utorok bude polooblačno až oblačno a miestami prehánky alebo búrky. Na severe a východe naďalej veľká oblačnosť až zamračené a na väčšine územia dážď. Miestami aj búrky. Nočná teplota 16 až 11 stupňov, denná teplota 23 až 28, na severe a miestami na východe okolo 20 stupňov. V stredu bude polooblačno až oblačno a miestami prehánky alebo búrky. Na severe a východe v noci a predpoludním ešte veľká oblačnosť a dážď. Nočná teplota 16 až 11 stupňov, denná teplota 24 až 28, na severe a miestami na východe okolo 21 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.19 a zapadne o 20.37 hod.

Amsterdamprehánky20
Atényjasno33
Belehradbúrky25
Berlínoblačno 22
Bratislavaobčasný dážď23
Bruseloblačno20
Budapešťobčasný dážď24
Bukurešťbúrky27
Frankfurtoblačno26
Helsinkypolooblačno26
Istanbuljasno32
Kodaňprehánky19
Kyjevdážď24
Lisabonpolojasno30
Londýnoblačno22
Madridjasno32
Milánopolojasno31
Moskvapolojasno30
Oslooblačno 20
Parížoblačno26
Prahaprehánky21
Rímpolojasno27
Sofiaoblačno25
Štokholmoblačno20
Varšavadážď19
Viedeňoblačno25
Záhrebbúrky27
Ženevaoblačno25

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 19. 7. 2001: Bratislava 99,10, Sliač 97,30, Košice 98,42, Poprad 93,06, za 20. 7. 2001: Bratislava 98,86, Sliač 96,90, Košice 98,03, Poprad 92,77, za 21. 7. 2001: Bratislava 99,76, Sliač 97,36, Košice 98,42, Poprad 93,08.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.