Ťažké časy sa musia prekonať

Vlnársky priemysel Slovenskej republiky potrebuje najmä kvalitnú surovinu

Lepšia spolupráca medzi textilným a odevným priemyslom je nevyhnutná. Rovnakého názoru je aj Ing. Pavol Brňák, generálny riaditeľ Slovena Žilina, keď vysvetľuje, že tento model funguje aj v talianskych firmách, kde navzájom spätá prvovýroba s druhovýrobou určujú svetové módne trendy. V Slovene ponúkajú v súčasnosti už kolekciu na rok 2002, ktorú zostavili v spolupráci s Ozetou Trenčín, Makytou Púchov a Odevou Lipany. Okrem toho, že odevné firmy odovzdávajú Slovene informácie o farebnosti a dezénoch, Slovena vysiela svojich pracovníkov do Paríža, kde sa určujú farebné trendy na nasledujúce sezóny. Slovena produkuje dve základné komodity - tkaniny vlnárskeho typu a mykané priadze, ktoré vyrába aj na export. Tkaniny vlnárskeho typu obsahujú

mykaný program,

ktorý má v Slovene uzatvorený cyklus (vlastné spracovanie priadze až po výrobu tkanín ako klasické velúry, flauše a módne tkaniny, ktorých odberateľom je Ozeta Trenčín a Makyta Púchov). Druhou komoditou sú látky na pánske obleky, o ktoré majú záujem nielen domáce odevné podniky, z ktorých najväčšími odberateľmi sú Ozeta Trenčín a Odeva Lipany, ale aj zahraničie. Slovena vyváža do krajín EÚ, pričom záujem je aj z Austrálie a Ameriky. V menších objemoch Slovena vyvážala oblekové látky aj na Nový Zéland. „Nechceme zabudnúť ani na východné trhy,“ dodáva Pavol Brňák a hovorí, že minulý rok bol prelomový a Slovena nielenže obstála so svojimi tkaninami, ale aj vyriešila riziká plynúce z platieb za dodávky.

S tuzemskou ovčou vlnou má Slovena dlhodobé skúsenosti. V súčasnosti pripravuje aj ďalšie výrobné programy ako deky, ponožky, paplóny a podhlavníky - všetko z ovčej vlny. Podľa skúsenosti manažmentu Sloveny, veľká časť verejnosti nemá správne informácie o slovenskej ovčej vlne. Nie je pravda, že priemysel sa nespráva prodomácky a merinovú vlnu dováža. Na Slovensku sa darí Valaškám a Cigájam a niekoľkým ďalším hodnotnejším merinovým typom oviec. Doma jednoducho nemáme také klimatické podmienky, ako ich má Austrália. „Vlna je v Austrálii základným vývozným artiklom, preto sú stáda vyšľachtené, ich vlna nie je kontaminovaná,“ vysvetľuje rozdiel v chove riaditeľ Sloveny, „pričom ovce nie sú označkované nevyprateľnými farbami a k vlne sa chovateľ správa tak, aby obstála na trhu. Žiaľ, na Slovensku produkcia vlny je niekde na konci, takže chovateľ sa

o ovcu nestará,

aby bola v čistote, aby vlna nebola poškodzovaná. Niektorí drobnochovatelia sa však už začali správať tak, že sa všetci ideme na ňu pozrieť.“ Pavol Brňák si myslí, že chyba je v nedostatočnej osvete. Na produkciu vlny treba hľadieť tým spôsobom, že sa z nej vyrobí tkanina, ktorú musí niekto nosiť. Takže v úrovni chovu oviec na vlnu, Slovensko má čo doháňať.

Slovena vykupuje vlnu od drobnochovateľov už od kilogramu, pričom zložitejšiu vlnu Valašku a Cigáju skladuje, perie, lisuje a exportuje, pričom časť spracúva do mykaných priadzí kobercového a krulového typu. Pre účely výroby tkanín v Slovene je hodný len merinový typ vlny do 24 mikrónov. Ostatnú nakúpenú a spracovanú vlnu vyváža. Je veľmi ťažké vyjadriť sa k primeranosti ceny, pretože ju určuje burza. Slovena je v súčasnosti jediným spracovateľom na Slovensku vyrobenej vlny. Pratex Čadca, ktorý kedysi v rámci textilného koncernu bol hlavným dodávateľom česaných priadzí pre Slovenu a mykaných pre Korasan vyrábajúcich plyšové koberce, je dnes v konkurze. U nás vyrobená vlna je vhodná predovšetkým

na koberce,

pričom aj ďalší závod z pôvodnej skupiny, Korasan, z dôvodu nadmerného dovozu kobercov využíva svoju výrobnú kapacitu len čiastočne. A tak po strate „dvorného dodávateľa“ Pratexu musela Slovena v krátkom čase nahradiť výpadok v dodávkach dovozom . Dnes importuje z celej Európy 250 - 400 ton česanej priadze na výrobu pánskych tkanín, pretože o túto komoditu je veľký záujem zo zahraničia. Textilný priemysel je typický malou obrátkovosťou zásob a dlhými lehotami splatnosti, čo prispieva k jeho druhotnej platobnej neschopnosti. V prípade čerpania úverov sú textilné podniky zaťažované neúmerne práve vo finančných nákladoch. Banky si akoby klienta nevážili a pri každej žiadosti o úver sa začína v administratívnom konaní vždy od začiatku. Pri overovaní overeného sa zbytočne

stráca čas,

ktorý je v prípade potreby uzatvorenia výhodného obchodného kontraktu o dodávke tovaru ten najcennejší. Pritom nájsť umiestnenie na trhu je veľmi zložité. „Špičková kvalita, o ktorú je na zahraničných trhoch záujem, sa môže vyrábať len na kvalitných strojoch,“ hovorí Pavol Brňák. Svetová technológia sa vyrába v Taliansku, vo Švajčiarsku a v Nemecku, čo ovplyvňuje aj cenu strojov. V súčasnosti cena sušičky alebo fixačného rámu dosahuje hodnotu 20 mil. Sk. Nový tkáčsky stav stojí 3,5 mil. Sk a priemerná firma, ktorá vyrába milión metrov tkaniny ročne, musí mať okolo tridsať takýchto stavov.

Podnikať vo vlnárskom priemysle nie je lacné, možno aj preto je táto časť textilného priemyslu v porovnaní s bavlnárskym menej ohrozovaná konkurenciou. Slovene sa napriek ťažkej situácii, ktorá sužuje textilný priemysel na Slovensku, darí hospodársky

výsledok vyvažovať,

aj keď pred desiatimi rokmi pred stratou východných trhov produkovala v porovnaní s dneškom dvojnásobné objemy. Manažment smeruje úsporné opatrenia do znižovania nákladov. Výsledky racionalizačných opatrení však pohlcuje rastúca inflácia. Produktivita práce za prvý polrok dosiahla 102-tisíc Sk na pracovníka, pričom v medziročnom porovnaní vzrástla o 4 %. Obrat Sloveny pri stalibizovanom stave 581 zamestnancov za prvý polrok dosiahol 182 mil. Sk, pričom 41 % produkcie smerovalo na export. Objem produkcie za prvých šesť mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol o 22 %, pričom objem pridanej hodnoty dosiahol 59 mil. Sk (nárast o 4 %).

Rudolfa Vallová