Klíma varuje ľudstvo

Väčšina vedcov nepochybuje o tom, že otepľovanie zemskej atmosféry bude viesť v budúcnosti k rozsiahlym prírodným katastrofám. V poslednom období sa ale čoraz častejšie objavujú názory, že vplyv človeka na globálne zmeny v zemskej atmosfére nemá taký význam, ako sa tvrdilo dosiaľ. Čo vlastne vedia vedci o bezprostrednom vplyve činnosti ľudí na atmosféru Zeme?!

Intenzitu slnečného žiarenia dokážu ľudia merať priamo len posledných 23 rokov, v prvej polovici 20. storočia sa vychádzalo len z výsledkov nepriameho merania. Výsledky meraní za uplynulé dve desaťročia dokazujú, že Slnko sa k Zemi chová zodpovedne a na jeho vrub možno prirátať len nepatrné zvýšenie teploty zemského ovzdušia.

K výkyvom slnečnej intenzity prichádza aj počas 11-ročných cyklov, keď sa na Slnku objavujú tmavé škvrny. Tento prirodzený fyzikálny jav však vplýva na celkovú teplotu zemskej atmosféry takisto len nepatrne.

Objektívne povedané, na Zemi sa prejavujú aj trendy, ktoré nesvedčia o bezprostrednom otepľovaní planéty. Ako jeden z príkladov uvádzajú vedci pribúdanie hrúbky ľadovej pokrývky v Antarktíde. Naproti tomu ľadová pokrývka na opačnom zemskom póle - v Arktíde - sa v 70. rokoch 20. storočia extrémne stenčila. Podľa odborníkov je aj tento zdanlivo rozporuplný jav výsledkom globálnych klimatických zmien.

Klimatológovia skonštatovali už dávnejšie, že Zem sa dokáže bez vážnych problémov vyrovnať s nárastom teploty o dva stupne Celzia za určité časové obdobie. Ani v prípade prirodzeného striedania dôb ľadových a následných oteplení neprekročili však výkyvy teploty na našej planéte viac ako päť stupňov Celzia smerom dolu alebo nahor. Prirodzené geologické zmeny trvajú pritom niekoľko desiatok tisíc rokov, zatiaľ čo obávaný skleníkový efekt s globálnym oteplením o 1,4 až 5,8 stupňa registrujú odborné pracoviská od začiatku 20. storočia, od skutočného rozmachu priemyselnej výroby.

Práve tieto fakty spôsobujú obavy a strach. Len zmena morských prúdov, vyvolaná postupným otepľovaním vôd svetového oceánu, prinesie zmenu monzúnových dráh a táto skutočnosť sa dotkne miliónov ľudí. Aj preto je v poslednom období taký sústredený tlak na predstaviteľov štátov, aby spoločne riešili následky narastajúcej priemyselnej výroby, zvyšovania emisií v ovzduší. A hoci existujú v tejto sfére diametrálne odlišné stanoviská, vedci sú presvedčení, že skôr či neskôr bude musieť dôjsť k dohode. V opačnom prípade na to doplatíme všetci.

(mb)