Oblačná žena pre Indonéziu

Prezidenta Wahída odvolali pre neschopnosť

Prvýkrát v histórii Indonézie na čele tohto mnohotisícostrovného a štvrtého populačne najbohatšieho štátu stojí žena. Je ňou Megawati Sukarnoputríová (54), dcéra prvého indonézskeho prezidenta Sukarna, ktorý krajine priniesol vyslobodenie spod holandského koloniálneho jarma, aktívneho účastníka Hnutia nezúčastnených a ktorý neskôr stratil podporu západných veľmocí, keď začal koketovať so socialistickými myšlienkami. V období medzi otcom a jeho najstaršou dcérou (1967 - 2001) Indonézia prešla viacerými fázami vývoja, pričom ju negatívne najviac poznamenal autokratický režim bývalého diktátora Suharta, ktorý ostrovný štát vnímal ako svoje rodinné léno. Po silnejúcich nepokojoch opozície, mládeže a intelektuálnych kruhov bol Suharto z funkcie „odídený“, aby ho vo funkcii dočasne nahradil menej výrazný Jusúf Habíbí. Toho v prvých demokratických voľbách v krajine v roku 1999 vystriedal doterajší prezident Abdurráhman Wahíd (60). Ten však získal iba o 60 hlasov viac ako jeho hlavná rivalka Megawati Sukarnoputríová, ktorú vymenoval do funkcie viceprezidentky. Čo sa dcére slávneho otca nepodarilo na prvý raz, vyšlo na druhý. Včera. Po tom, čo najvyšší zákonodarný orgán Indonézie na mimoriadnom zasadnutí odvolal prezidenta Wahída z funkcie. Pre neschopnosť viesť krajinu.

Takýto vývin udalostí je sklamaním. Lebo práve Wahíd, hoci vďaka chorobe takmer slepý, bol v postsuhartovskom období symbolom nádeje prehlbovania demokracie, protikorupčného boja a očakávalo sa od neho odstránenie ekonomických prepadov, ako aj likvidácia kmeňového a náboženského násilia, ktoré ohrozuje jednotu ostrovného štátu. Wahíd to aj napriek svojej múdrosti a kompromisnosti nedokázal. V Indonézii s ním vládne nespokojnosť na celej čiare. Nepodarilo sa mu zlepšiť hospodársku situáciu, nepresvedčil separatistov v Acehu a počas jeho vlády sa nábožensky motivované násilie dokonca vystupňovalo a objavili sa kmeňové vyvražďovania na Molukách. Okrem toho sa namočil do minimálne dvoch korupčných afér, hoci vo voľbách vystupoval ako veľký bojovník proti hospodárskej kriminalite v štátnej správe. Práve podozrenia z korupcie boli jedným z hlavných dôvodov, prečo parlament vo februári začal s procesom impeachmentu.

Wahíd však nesedel so založenými rukami. Ak vraj dôjde k impeachmentu, rozpustí parlament. Dodržal slovo. Po tom, čo v piatok parlament začal s procesom impeachmentu, Wahíd v nedeľu prezidentským dekrétom rozpustil obe komory parlamentu a spoliehajúc sa na armádu a políciu vyhlásil výnimočný stav v krajine a oznámil, že do roka sa budú konať nové voľby. Prerátal sa však s vývojom udalostí. Šéf armády vyhlásil podporu parlamentu, v Jakarte sa ešte v nedeľu oproti prezidentskému palácu objavili tanky a obrnené vozidlá. Predseda Ústavného súdu vyhlásil Wahídov dekrét za protiústavný a parlament rozpustený nielenže nebol, ale včera na mimoriadnom zasadnutí Wahída „detronizoval“.

Otázka je, čo bude ďalej. Wahíd vraj dobrovoľne z funkcie neodíde. Parlament jeho násilné vysťahovanie neriskuje, lebo už včera sa v uliciach Jakarty objavili stovky prívržencov Wahída a nič horšie by krajinu nemohlo stretnúť ako pouličné boje či ďalšie občianske nepokoje. Megawati, v preklade „oblačná žena“, si síce získala rešpekt a popularitu, keď ako jediná opozičná politička otvorene kritizovala korupciu a nepotizmus Suhartovho režimu, avšak verejnosť je dosť skeptická, či práve ona je tá pravá, ktorá vyrieši hlavné problémy krajiny. Podľa pozorovateľov nie je vodcovský typ, je málo skúsená v politických, ekonomických a v bezpečnostných otázkach a nemá vlastnú stratégiu ako vládnuť, hoci už vlani v auguste prebrala po Wahídovi vládnu pracovnú agendu.

Iaromír Novák