Neudržateľný agrárny nátlak na rozpočet

Európa: Potravinová bezpečnosť a protekcionistická politika vlád

Podpora slovenského poľnohospodárstva vyjadrená ekvivalentom produkčných subvencií v percentách bola v rokoch 1998 – 2000 výrazne nižšia ako v štátoch EÚ. Iná je situácia, pokiaľ ide o mieru podpory vyjadrenú ekvivalentom celkovej podpory v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy. Podľa tohto ukazovateľa sme sa podporou v prepočte na hektár pohybovali približne na úrovni Poľska, ale zaostávali sme za Maďarskom a Českom. Podpora poľnohospodárstva v krajinách CEFTA nedosahuje úroveň podpory USA, pričom toto poľnohospodárstvo malo 3,4-násobne nižšiu podporu ako v priemere EÚ. Pritom priemerná podpora na hektár poľnohospodárskej pôdy krajín EÚ bola vlani trojnásobkom priemeru krajín OECD. Tieto na prvý pohľad zložité počty len odrážajú komplikovanosť vzťahov v agrosektoroch štátov sveta a mieru ich podpory. A práve to je v súčasnosti témou, o ktorej sa začína diskutovať, pretože poľnohospodárstvo ako jediná oblasť je v trhovom systéme dotovaná neraz nepredstaviteľne vysokými sumami, lebo inak by len veľmi ťažko prežívalo. A napokon, keďže sa to týka žalúdkov ľudí, a tí musia byť sýti, lebo inak by boli nespokojní, ide aj o veľmi chúlostivú politickú otázku.

Liberálni demokrati v Európskom parlamente navrhujú postupné zrušenie vývozných dotácií a priamej podpory pre poľnohospodársku produkciu. Podľa ich údajov takáto reforma jednotnej poľnohospodárskej politiky odbúra približne 75 % výdavkov, ktoré v ročnej hodnote 40 mld. EUR predstavujú asi polovicu rozpočtu EÚ. Reforma sa má začať v roku 2006. Ukazuje sa, že kľúčovým impulzom je plánované rozšírenie o nových členov zo strednej a z východnej Európy. Na jednej strane by sa po rozšírení a pri zachovaní terajšieho systému síce zvýšila miera potravinovej sebestačnosti EÚ zo súčasných 110 % na 130 %, no na druhej strane by vraj tlak na rozpočet dosiahol neudržateľnú úroveň. A tak sa zdá, akoby sa vidina bohatých zdrojov, ktoré by mohli plynúť do nášho agrosektora a poľnohospodárstva ďalších asociovaných krajín, začala niekomu prekážať. Veď ktokoľvek, čo ako bohatý, ťažko sa delí o svoje statky s tým, čo má hlbšie do vrecka.

Ale aj nemeckí roľníci majú obavy o svoju budúcnosť. Ministerka poľnohospodárstva Renate Künastová uviedla, že platnú subvenčnú politiku nebude Nemecko môcť udržať. Svetová obchodná organizácia totiž vypovedala boj protekcionistickej politike EÚ v agrárnom sektore. Poľnohospodársky komisár EÚ Franz Fischler chce preskúmať Agendu 2000 a priame vyplácanie subvencií sa tým znovu spochybní. Znižovanie dotácií poľnohospodárom by sa určite prejavilo v raste cien potravín a rodiny by na ne museli vydať zo svojho rozpočtu oveľa viac. A práve nás, ako chudobnejších, by táto vlna zdražovania asi postihla najdramatickejšie. Doteraz sa z agrárneho rozpočtu EÚ vyčleňovalo 90 % na priame dotácie roľníkom a 10 % na podporu vidieka. Tento pomer sa asi zmení. Americký prezident George W. Bush oznámil, že „trhy musia zostať otvorené a USA nebudú tolerovať uprednostňovanie ani nečestné dotácie. Chceme, aby naši poľnohospodári konkurovali za rovnakých podmienok“, povedal.

A čo na to naše, aspoň podľa preferencií v budúcnosti možno rozhodujúce politické subjekty? V prípade vstupu strany Smer do vlády sa vraj stane naše poľnohospodárstvo jednou z hlavných priorít. Domácemu agrosektoru pri jeho terajšom stave údajne hrozí po vstupe do EÚ likvidácia. Ako tvrdí Smer, Slovensko si pri svojich možnostiach dotovania nemôže dovoliť celoplošné prerozdeľovanie podpôr podľa súčasných dotačných pravidiel. Štátnu výpomoc je potrebné nadviazať na produkciu, pretože dotácie na plochu obrábanej pôdy udržiavajú vo výrobe aj neperspektívne subjekty. V prípade návratu HZDS do vlády by boli prvoradé opatrenia v oblasti poľnohospodárskej výroby namierené na zabezpečenie dostatku zdrojov zo štátneho rozpočtu. Urýchlenú stabilizáciu a rozvoj agrorezortu by strana presadzovala aj za cenu prehĺbenia zadlženosti. Poľnohospodárstvo je pre HZDS strategickým odvetvím. V prípade zotrvania štátnych podpôr na terajšej úrovni však hrozí, že domáci agrosektor veľmi rýchlo stratí východiskové pozície pre vyjednávania prijateľných produkčných kvót v rámci jeho neskoršieho fungovania v EÚ. Postupné napĺňanie zámerov koncepcie agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005 by si v nadchádzajúcich piatich rokov vyžiadalo z verejných zdrojov približne 84,9 mld. Sk.

Vladimír Turanský