"Poľská vetva“ ako možnosť

Je celkom reálne, že nová cesta sa nám vyhne

Najpriamejšia cesta z nových plynových polí (Jamal atď.) prechádza smerom viac na sever od Slovenska: cez Poľsko, aj pod Baltickým morom. Ak je na zvýšenie vývoznej kapacity ruského plynu do Európy potrebné postaviť nové plynovody, lepšie je využiť najkratšiu cestu (cez Poľsko), pretože investovať treba tak či tak. Konzorcium pre „poľskú vetvu“ (GDF, SNAM, Ruhrgas, Wintershall a Gazprom) už od augusta minulého roka skúma technicko-ekonomickú možnosť viacerých ciest (predmetom štúdií sú tri trasy). Riešenie pripojenia vo Veľkých Kapušanoch jen len jednou z týchto troch možností. Okrem možných trás tejto „poľskej vetvy“ netreba zabúdať ani na konkurenčné projekty: inštalácia kompresorov na súčasný poľský plynovod by zvýšila kapacitu na 30 miliárd kubíkov ročne (a zachytila by pravdepodobne všetky nové zmluvné objemy pre severnú časť Európy: hlavne Francúzsko a Nemecko). Zdvojnásobenie tohto poľského potrubia je tak isto možné a ľahko realizovateľné tým viac, že tranzitný tok už existuje (aj keď malý). Plynovod pod Baltickým morom, ktorého výstavba a prevádzka je istotne drahšia, ale má tú výhodu, že sa vyhne problémom spojeným s prechodom cez tretiu krajinu, odlišnú od krajiny predávajúceho a odberateľa.

Dnes je najväčším konkurentom ruského plynu Nórsko: dodávky do ČR, diskusie s Poľskom (to bude ľahšie, ak sa dosiahne dohoda s Dánmi). Trhy severnej časti Európy sú dnes zrelé (Alžírsko sa stará o južnú Európu, kde viaceré trhy prežívajú veľký boom), a práve tu sa v najbližších desaťročiach budú odohrávať preteky v rámci realizácie smernice o plyne. Nový bod dodávok

ruského plynu,

umiestnený severnejšie, by Nórom veľmi sťažil získavanie nových zákaziek v strednej Európe. Aj keby zvolili cestu cez Veľké Kapušany, nezvýšil by sa objem plynu tranzitujúceho cez Slovensko, pretože súčasná sústava už prakticky dosiahla maximálnu kapacitu. Napriek všetkému by tržby boli trochu vyššie, pretože dĺžka plynovej trasy na Slovensku by bola väčšia. P. Kmet z SPP nedávno vyhlásil, že zvýšenie tržieb by mohlo byť okolo 60 mil. USD, teda zvýšenie o 10 %. Od minuloročného augusta pracuje konzorcium „poľskej vetvy“ na vyhodnocovaní jednotlivých alternatív. Veci sa postupne vyjasňujú, ale žiadne definitívne rozhodnutie v najbližších mesiacoch nie je pravdepodobné, tým skôr, že hlavné krajiny, ktorých sa týkajú pozemné cesty (tie najmenej drahé), sú v procese privatizácie svojho plynárenského priemyslu (Poľsko, ČR i SR). V obidvoch prípadoch (vetva a privatizácia) sú účastníci prakticky tí istí (niekedy dokonca v rámci konzorcia) a prvé prijaté rozhodnutia evidentne ovplyvnia rozhodnutia nasledujúce.

Súčasná prevaha Slovenska v oblasti tranzitu hrá v budúcich rozhodnutiach odberateľov ruského plynu proti SPP, pretože to predstavuje riziko pre bezpečnosť zásobovania. Pri absencii ďalších podnetov je v záujme odberateľov ruského plynu zvýšiť počet odberných bodov na západe, a teda preferovať rozvoj ciest, ktoré by sa

vyhli Slovensku,

ba aj ČR. Ak sa hlavní odberatelia ruského plynu stanú strategickými partnermi SPP, bude v ich záujme podporovať pripojenie „poľskej vetvy“ vo Veľkých Kapušanoch a ďalej rozvíjať SPP. Opačne to neplatí, práve naopak: nie je v záujme odberateľov ruského plynu staviť všetko na jednu kartu a ak tu je nejaká neistota, pokiaľ ide o budúceho strategického partnera SPP (a Transgasu), ich záujmom je maximálne odďaľovať rozhodnutie o vetve, aby sa zohľadnilo rozhodnutie o SPP (a Transgase). A naopak, ak sa rozhodnutie o „vetve“ má prijať ešte predtým, ako bude známy výsledok privatizácie, bude to rozhodnutie opatrné a bude preferovať diverzifikáciu tranzitných ciest mimo ČR a hlavne mimo Slovenska.

(Hd, vs)