Hospodársky denník
USD49,205 Sk
EUR42,73 Sk
CHF28,391 Sk
CZK1,264 Sk
  Utorok  24.Júla 2001

Sitom sa stane domáci dopyt

Ekonomický vývoj Slovenskej republiky, roky 1999 - 2000 (8)

NBS sa v minulom roku podarilo dosiahnuť vytýčený menový cieľ v podobe jadrovej inflácie. Na rozdiel od roku 1999, keď centrálna banka sledovala čistú infláciu, NBS sa zamerala na jadrovú infláciu, ktorá odráža aj pohyb cien potravín, zatiaľ čistá inflácia nie. Vzhľadom na namáhavosť (či lepšie nemožnosť) ovplyvňovania cenového vývoja potravín si tak NBS na seba vzala pomerne ambiciózny cieľ (medziročná hodnota jadrovej inflácie sa mala v decembri pohybovať v intervale 4,7 - 5,8 %), ktorý sa jej nakoniec v podstate podarilo splniť (jadrová inflácia na konci roku 2000 bola 4,6 %). Na tento rok si NBS opäť stanovila cieľ v podobe jadrovej inflácie, avšak s nižšie položeným intervalom 3,2 - 5,3 %. Na základe doterajšieho vývoja jadrovej inflácie a vzhľadom na očakávaný vývoj odhadujeme, že sa centrálnej banke s najväčšou pravdepodobnosťou podarí splniť aj tohtoročný cieľ. NBS ako tradične odhaduje aj ďalšie ukazovatele, z ktorých môžeme uviesť rast HDP, ktorý by mal podľa centrálnej banky v tomto roku dosiahnuť 2,8 - 3,2 %, medziročný rast indexu spotrebiteľských cien (6,0 - 8,5 %), rast peňažnej zásoby M2 (o 16,0 %) a schodok bežného účtu platobnej bilancie (- 4,0 % HDP).

V roku 2000 došlo k podstatnej zmene vo výkone menovej politiky. NBS prikročila k riadeniu monetárnej politiky prostredníctvom repo sadzieb, najprv len prostredníctvom jednodennej sterilizačnej a refinančnej sadzby, potom prešla na dvojtýždenné repo tendre (obdobná prax ako v ČR). Dvojtýždenná repo sadzba klesla v uplynulom roku z pôvodných 8,5 % nastavených v máji 2000 do dvoch krokov na 8,0 %. K tomuto kroku prinútil NBS priaznivý makroekonomický vývoj SR. V máji 2001 banková rada ďalej znížila dvojtýždennú repo sadzbu až na 7,75 %. Rovnako tak (o 0,25 p. b.) znížila aj jednodňové sadzby repo sadzby na 9 % a 6 %. Charakteristickou črtou zavedených dvojtýždňových operácií bolo, že ich priemerný výnos permanentne zaostával za oficiálne vyhlásenou sadzbou NBS. Druhou, nemenej významnou charakteristikou bol ustavične sa zvyšujúci objem prostriedkov sterilizovaných v rámci repo tendrov, ktorý súvisí so zlepšenou likvidnou situáciou celého bankového sektora v SR. Celková sterilizačná pozícia NBS dosahovala v marci 2001 už 67,8 mld. Sk. Od 1. januára NBS znížila mieru povinných minimálnych rezerv (PMR) zo 6,5 % na 5 % (v stavebných sporiteľniach zostala na 3 %). PMR sa tak pomaly približujú praxi v EMÚ, kde ich miera dosahuje 2 %.

Pozitívny vývoj ekonomiky SR, čiže bankového sektora, podporený nižším rastom dopytu verejného sektora po pôžičkách a praktickým zamrznutím poskytovania úverov podnikom (credit crunch), mal za následok pokles úrokových sadzieb na medzibankovom trhu, ktorý sa stále viac začal premietať aj do vývoja klientskych sadzieb (do depozitných a kreditných úrokových sadzieb). Ak ešte na začiatku roku 2000 prekračovala trojmesačná sadzba BRIBOR 10 %, od polovice minulého roka sa stabilne nachádzala už pod hranicou 8 %. Podľa nášho názoru v súčasnom období ešte existuje priestor na mierne zníženie oficiálnych sadzieb, čo by sa ihneď odrazilo aj na trhových sadzbách. Centrálna banka sa však nebude s týmto krokom ponáhľať a skôr si vyčká na potvrdenie (či v horšom prípade na nepotvrdenie) pozitívnych ekonomických tendencií. Určitým kritickým momentom môže byť - na súčasné podmienky rýchle - oživenie domáceho dopytu (okrem iného financovaného zdrojmi zo splatených dlhopisov FNM z druhej vlny kupónovej privatizácie). Príliš silné oživenie dopytu by najskôr malo negatívny dosah na vývoj bežného účtu platobnej bilancie, prípadne aj na infláciu. Nepredpokladáme však, že by v tomto roku došlo k nejakej podstatnejšej zmene súčasnej úrovne úrokových sadzieb. Odhadovať vývoj úrokových sadzieb za horizontom roku 2001 je veľmi ťažké, pretože ciele menovej politiky NBS na ďalší rok budú známe až ku koncu roku 2001. Preto usudzujeme, že sa nastavenie úrokových sadzieb v ďalšom roku príliš nezmení, eventuálne dôjde len k miernemu zvýšeniu oficiálnych sadzieb. Kritickým faktorom bude okrem inflácie vývoj domáceho dopytu a stav verejných financií.

Tohtoročný pomerne vysoký očakávaný rast M2 zapríčiní predovšetkým prílev zahraničného kapitálu (premietajúceho sa do čistých zahraničných aktív). Dynamika domácich aktív (úverov) bude podstatne nižšia, dynamický rast sa prejaví v čistom vládnom dlhu, zatiaľ čo pri úveroch súkromného sektora dôjde k zásadnému prepadu.

Petr Dufek, ČSOB

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.