Čo je globalizácia?

Ak vám v diskusii o súčasných kultúrnych, sociálnych, ekonomických či politických témach chýbajú argumenty, vždy je tu možnosť (aspoň navonok) sa vyrovnať so šikovnejším spolubesedujúcim. Stačí sa múdro zatváriť a rozhovor uzavrieť zázračnou formulkou: „Je to súčasť globalizácie.“ Proti tejto konštatácii sa totiž vo väčšine prípadov nedá namietať. Povesť o inteligentnom a rozhľadenom človeku je zachránená.

Dnes nájdeme málo populárnejších a zároveň nejednoznačnejších pojmov, ako je globalizácia. A ak by sa pri jeho definovaní aj dala nájsť aká-taká zhoda, názory o efektoch, význame a smerovaní tohto procesu niekedy až dramaticky rozdeľujú tak odbornú, ako aj laickú verejnosť. Takže o čo vlastne ide?

Vo všeobecnosti sa globalizácia považuje za proces celosvetového ekonomického, politického, spoločenského a kultúrneho približovania a spájania, proces vytvárania tzv. globálnej dediny, v ktorej rozhodnutia a vyhlásenia majú celosvetový dosah, tok informácií je prakticky neobmedzený, vzdialenosti sa strácajú... V takomto chápaní je to proces kontinuálny a prirodzený, ktorý beží už celé storočia, pričom v posledných desaťročiach došlo k jeho neuveriteľnému urýchleniu. Veď zemepisné a astronomické vynálezy, vynález kníhtlače, rozvoj dopravných prostriedkov a médií, to všetko boli výrazné kroky smerom k celosvetového zbližovania. Rozhodujúcu akceleráciu globalizácia zaznamenala však až vďaka prudkému rozvoju informatiky a komunikačných technológií. Ak sa na vec pozeráme z tohto aspektu, je jasné, že ide o proces nezvratný.

Na pochopenie súčasných konfliktov a animozít je však účinnejšie chápať proces globalizácie ako pôsobenie na celosvetovej, nadnárodnej úrovni, ktoré pozmeňuje zaužívané politické, hospodárske, sociálne a kultúrne vzťahy. Vytváranie globálnej dediny je totiž možno proces kontinuálny a nezvratný, avšak neprebieha nekontrolovane a ľubovoľne. Jeho tempo, smer a dynamiku určujú konkrétni ľudia, lepšie povedané jednotlivé skupiny ľudí, presadzujúce vlastné, v prvom rade ekonomické záujmy. A rastúci odpor proti globalizácii jasne naznačuje, že nie všetci sú ochotní súhlasiť s takýmto vývojom.

V najbližších číslach prinesieme seriál článkov, v ktorom sa budeme snažiť poukázať na plusy a mínusy takto chápanej globalizácie, ako aj odhadnúť smer a dosahy súčasného vývoja tak na celosvetovej, ako aj európskej, respektíve stredoeurópskej úrovni.

Rastislav Boldocký