Hrozí strata nezávislosti

Centrálna banka Ruska sa dostáva pod tlak. Po tom, čo predminulý týždeň jej šéf V. Geraščenko odmietol plány ruského prezidenta V. Putina znížiť povinnú mieru výmeny devíz, zarobených ruskými podnikmi, za ruble zo súčasných 75 na 50 %, sa prezidentov aparát rozhodol pre nové kroky. Má sa vytvoriť Národná banková rada, zložená z členov vlády a poslancov, ktorá dostane právo dohľadu nad činnosťou Centrálnej banky Ruska. Formálne zostane banka nezávislou, ale v skutočnosti sa na jej peňažnej politike prejaví vplyv politikov.

Francúzsky model

V Rusku by sa mal uplatniť francúzsky model postavenia centrálnej banky. V Paríži 9-členná rada kontroluje nákup a predaj cenných papierov Banque de France (BdF) a rovnako jej podlieha aj jej úverová politika. V Moskve aj doteraz jestvovala 15-členná Národná banková rada, avšak jej hlas bol len poradný. Sledovala peňažnú politiku centrálnej banky a vyhodnocovala ju. To sa v budúcnosti zmení. Rokoval o tom už šéf prezidentovej administratívy A. Vološin s vplyvnými členmi bankového výboru Dumy. Centrálna banka bude nezávisle riadiť štátne vlastníctvo, čím sa myslia banky a devízové rezervy. Bilancie ziskov a strát jednotlivých aktivít centrálnej banky, ako aj bilančná prax iných bánk budú podliehať právomoci Národnej bankovej rady. Podobne ako v Paríži, aj v Moskve sa má vedenie centrálnej banky stretávať raz mesačne. Uvádza sa, že Geraščenko zrejme nebude automaticky aj predsedom Národnej bankovej rady. Rada si zvolí šéfa hlasovaním zo svojho stredu. Ruská centrálna banka doteraz všetky pokusy o obmedzenie svojej suverenity odmietala odvolávaním sa na ústavu. Tá jej ako jedinej ukladá povinnosť vystupovať ako strážkyňa stability rubľa. Duma sa však po letných prázdninách bude zaoberať úpravou postavenia centrálnej banky.

Putinova kritika

Prezident Putin sa už viackrát vyslovil kriticky o práci centrálnej banky. Putin sa presadil aj s požiadavkou na povinnú mieru výmeny devíz, zarobených za export výrobkov. Súčasne stanovil, aby vláda a centrálna banka zosilnili súčinnosť pri vytváraní peňažnej politiky a uskutočňovaní bankovej reformy. V roku 1998 sa ruský bankový systém zrútil a Centrálnej banke Ruska sa vyčíta, že svoj bankový dozor veľmi neskvalitnila. S robením poriadku vo finančnom sektore štátu sa zatiaľ nezačalo. Centrálna banka je považovaná za netransparentnú, lebo má mnoho tajomných oddelení. Okrem toho pred tromi rokmi pred vypuknutím bankovej krízy záhadným spôsobom prišla o veľké valutové rezervy. Išlo o miliardy dolárov, ktoré Moskva dostala od Medzinárodného menového fondu. Peniaze odišli na konto schránkovej firmy Fimaco, sídliacej na jednom z ostrovov v Lamanšskom kanáli.

Mimo plánov

Prezident upozorňuje aj na vysokú mieru inflácie. Určite prekročí plánovaných 12 % na tento rok, zapísaných aj v rozpočte. Podľa niektorých ekonómov sa priblíži k 20 % a bude len o trochu nižšia ako vlani. V tejto situácii nemôže uspokojiť ani fakt, že devízové rezerv Ruska od začiatku roka vzrástli z 27,95 mld. na súčasných 35,6 mld. USD.

(TASR)