Oprášené hviezdne vojny?

Zachytávač balistickej rakety odskúšajú do roku 2006

Washington (TASR) - Pentagón v snahe agresívnejšie postupovať pri výskume obranných raketových technológií navrhuje do roku 2006 uskutočniť prvú skúšku vo vesmíre umiestneného „zachytávača nepriateľskej rakety“. Podrobnosti americké ministerstvo neuviedlo a ani to, o aký typ zbrane umiestnenej vo vesmíre pôjde. Riaditeľ Ballistic Missile Defense Organisation Robert Snyder tvrdí, že skúška by mala potvrdiť správnosť koncepcie zasiahnuť balistickú raketu v prvej fáze jej letu projektilom vystreleným zo zariadenia umiesteného vo vesmíre. Tento koncept sa po prvý raz objavil počas vlády prezidenta Ronalda Reagana v rámci jeho strategickej obrannej iniciatívy. Koncept tzv. hviezdnej vojny sa však postupne vytratil z plánov amerických ozbrojených síl.

Reaganova administratíva tiež uvažovala o umiestení laserového dela vo vesmíre, ale ani táto myšlienka sa nedostala do skúšobnej polohy vo vesmíre. Počas experimentu plánovaného na roky 2005 - 2006 projektil, ktorý má zasiahnuť medzikontinentálnu raketu, nebude odpálený zo zariadenia umiesteného vo vesmíre, ale bude umiestený na rakete vystrelenej zo zeme.

Skúšky vesmírnej koncepcie boja proti medzikontinentálnym raketám si vyžiada náklady v sume asi dvoch miliárd dolárov. Odborníci sa nateraz nezhodli, či skúška bude porušením dohody ABM. Porušením tejto dohody by podľa nich bolo umiestenie prvkov protiraketovej obrany vo vesmíre.

Administratíva prezidenta Georgea W. Busha sa verejne neupriamuje na koncept zbraní umiestených vo vesmíre práve preto, že to pripomína Reaganovu myšlienku hviezdnych vojen. Počas vlády Georgea Busha staršieho Pentagón sa jeden čas usiloval presadiť verziu vesmírnej obrany proti balistickým raketám pomenovanú Brilliant Pebbles. Tá predpokladala vybudovať sieť do 4000 satelitov, ktoré by boli vyzbrojené projektilmi na zostrelenie nepriateľských rakiet.

Američania potrebujú peniaze, aby si armádu mohli vyzbrojiť s oveľa inteligentnejšími zbraňami, ako sú interkontinentálne rakety. V tomto ohľade sledujú obaja prezidenti rovnaký cieľ. Aj preto je redukcia atómových zbraní nielen v ruskom, ale aj americkom záujme. Ako v tejto súvislosti napísal nemecký denník Süddeutsche Zeitung, v politike je mnohé otázkou temperamentu. G. W. Bush a jeho ruský kolega V. Putin sa v Janove stretli po druhý raz, pričom podľa Busha je dohoda medzi Washingtonom a Moskvou na najlepšej ceste. Nová zmluva má zabezpečiť ruský súhlas s NMD a súčasne drastické zníženie stavu atómových zbraní oboch nukleárnych veľmocí.