Priestor pre domácu výrobu

V čase „klubových prázdnin“ odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stotridsaťštyri prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia.

Dnes sa vyjadruje Jozef Sitko, prezident Nadácie Slovak Gold.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Ako pozitívny jav považujem najmä to, že nám ešte dobre fungujú „staré“ fabriky, napríklad Matador, Duslo Šaľa, Novácke chemické závody, Palma - Tumys, I. D.C. Holding - bývalé Figaro, Topvar, SCP Ružomberok a ďalšie domáce firmy. Viaceré ďalšie pracujú úspešne aj bez zahraničnej účasti kapitálu. Ľutujem len, že pre deformovaný privatizačný proces sa iné slovenské podniky nedostali do správnych majiteľských a manažérskych rúk a skrachovali. Za veľký nedostatok považujem skutočnosť, že sa s plným a zmysluplným nasadením nezačala riešiť reforma zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, školstva a samosprávy. Bez adekvátnych reforiem práve týchto finančne náročných, občiansky veľmi citlivých a ekonomicky deformovaných oblastí života nemôžeme uspieť v hospodárstve, pretože sú to doslovné „čierne diery“. Tie budú ďalej neefektívne pohlcovať akékoľvek veľké financie. Budú však chýbať v hospodárskej sfére.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Pre Slovensko má prvoradý význam revitalizácia strojárstva aj so zreteľom na akútnu potrebu vyššej zamestnanosti. Revitalizácia sa však nezaobíde bez vstupov renomovaných zahraničných firiem, ktoré by mali zabezpečiť nielen peniaze na efektívnu obnovu strojárstva, ale aj odbyt výrobkov. Riešiteľným problémom však bude kvalifikovaná pracovná sila, pretože mnohí strojárski odborníci odišli do iných sfér hospodárstva, stratili svoje profesijné návyky, prípadne už pracujú v odbore mimo Slovenska.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Keď chceme čo najskôr získať voľné domáce zdroje pre slovenskú podkapitalizovanú ekonomiku, zrejme ide o nevyhnutnosť. Škoda len, že ozdravenie rozhodujúcich domácich bánk prišlo daňovníkov veľmi draho a nikto za zlé úvery nenesie právnu zodpovednosť. Je to nebezpečný signál aj pre budúcnosť, keď veľká kriminalita zostáva prevažne nepotrestaná.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Považujem za plus, že v menovej oblasti sa snažia všetky slovenské vlády držať infláciu v prijateľných hraniciach. Napriek trvalo zložitej až problémovej hospodárskej situácii nehrozila a nehrozí Slovensku ani dnes superinflácia. Kurz SKK najmä oproti USD považujem za podhodnotený. Daný stav však zvýhodňuje náš export tým, že podľa kurzového prepočtu sa zlacňuje slovenský tovar.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Odporúčam vážne začať so spomínanými reformami zdravotníctva, sociálnej politiky, školstva, samosprávy a tiež daňovej sústavy, ku ktorým vážnym krokom stále chýba politická odvaha a pri samotnom ich riešení aj od politiky nezávislý odborný nadhľad. V hospodárstve by tak zostali dosiaľ neefektívne vynakladané peniaze, ktorými je treba podporiť predovšetkým malé a stredné podnikanie. To však neznamená, že by uvedené významné sféry nášho života mali horšie fungovať ako dosiaľ. Práve naopak, mali by sa v nich sprehľadniť finančné toky, odstrániť beztrestné spôsoby tunelovania a nezdanený príjem špekulantov a mafiánov na všetkých stupňoch riadenia. Som presvedčený, že práve v uvedených sférach života beztrestne parazitujú zlozvyky starého aj nového politického systému. Neprehľadnosť a pestovaná problémovosť vyhovuje mnohým právnickým aj fyzickým subjektom.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Obávam sa, že samotná nezamestnanosť sa bude ešte dlho držať na 20-percentnej hranici. Záchranu nemôžeme čakať ani od masívnejšieho prílevu zahraničných investícií, pretože požadovaná vysoká produktivita práce a efektívnosť hospodárskych činností funguje len s menšími počtami pracovníkov. Vyššiu modernizáciu, racionalizáciu a produktivitu budú musieť zabezpečiť aj jestvujúce domáce firmy, ak sa chcú na trhoch udržať a neskrachovať. Na zabezpečenie vyššej zamestnanosti je len jedna cesta, potrebujeme získať aj domáce investičné zdroje, najmä z realizácie účinných reforiem sociálnej a správnej sféry. A tieto peniaze by sme potom mali investovať predovšetkým do výstavby diaľnic a lepšej infraštruktúry, výstavby bytov, obnovy bytového hospodárstva, podpory malého a stredného podnikania.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Nadácia Slovak Gold vo svojom siedmom roku existencie zabezpečila už po 25. raz slávnostné odovzdávanie svojich certifikátov a zlatých medailí, počet ocenení tak dosiahol číslo tristo. V prospech podpory domácej výroby a výrobcov sme však zabezpečili aj významné celoslovenské podujatia ako 7. ročník výstavy Kvalita, 7. televízny Galavečer Slovak Gold s odovzdávaním cien Grand Prix a laureát Slovak Gold, ako aj 42. medzinárodný atletický míting - Cenu Slovenska Slovak Gold. To sú okrem odborného hodnotenia a oceňovania „slovenskej kvality slovenským zlatom“ naše hlavné tromfy, ktorých poslaním a úlohou je účinne propagovať predaj domácej nadštandardnej produkcie. Nemožno nespomenúť Slovenský rozhlas, ktorý ako náš najvýznamnejší mediálny partner odvysielal vyše 150 relácií, propagujúcich tie domáce výrobky, čo získali slovenské zlato. Pre nadáciu ako neziskovú inštitúciu nie je rozhodujúci zisk, ani horizont jedného roka, ale dosiahnuté dlhodobé výsledky v rámci svojho poslania a činnosti.