Šanca náš svet urobiť lepším

Prudký rozvoj informačných technológií v posledných desaťročiach poznačil nás život viac, ako si to stačíme uvedomovať. Stretáme sa s revolučnými zmenami v spôsoboch komunikácie, dramatickým urýchlením finančných tokov, prudkým rozvojom sektoru služieb... No čo je z hľadiska našej témy najmä dôležité, vytvorili sa mimoriadne priaznivé podmienky na spoluprácu a akciu na globálnej úrovni. Skutočnosť, že v každom okamihu môžeme mať k dispozícii relevantné informácie o udalostiach v hociktorom kúte našej planéty, minimalizuje význam zemepisného faktora pre proces rozhodovania. A opačne: rozhodnutie, akcia alebo dokonca aj obyčajné vyhlásenie, urobené hocikde vo svete, môže mať okamžitý globálny dopad.

Takáto situácia otvára pre ľudstvo skutočné možnosti urobiť svet lepším, spravodlivejším a rôznorodejším. Nikdy v dejinách totiž nebolo možné tak presne a rýchlo pomenovať globálne a lokálne problémy a čo je ešte dôležitejšie, nikdy nebolo možné tak promptne (aspoň teoreticky) na nich zareagovať. Doterajšie skúsenosti s procesom globalizácie však hovoria o niečom úplne inom. Celosvetové presadzovanie sa darí len pokiaľ ide o idey liberálneho kapitalizmu, šírenie „ideológie“ západného chápania ľudských práv či americkej konzumnej kultúry. Pokiaľ ide o presun rozhodovacích právomocí smerom hore, tu sa síce pokročilo, no ide o proces výrazne nedemokratický. Národné štáty strácajú rozhodovacie právomoci na úkor zopár veľmocí, nadnárodných korporácií či inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond, Svetová banka, kde majú rozhodujúce slovo zasa tie isté veľmoci. Inými slovami, moc riadiť osud planéty sa koncentruje v rukách úzkeho kruhu krajín a záujmových skupín. Priemerný obyvateľ Zeme nemá v podstate šancu zúčastňovať sa na výkone globálnej moci. Nehovoriac o podpriemernom obyvateľovi.

Nedá sa poprieť snaha odstrániť akciami na globálnej úrovni niektoré negatívne dôsledky globalizácie, ako je napríklad rastúca priepasť medzi chudobnými a bohatými, zlý dopad takéhoto vývoja na životné prostredie, celosvetové šírenie medzinárodného zločinu, ale aj potláčanie národných kultúr. Väčšinou však ide o nadnárodné fóra a konferencie, ktoré prijmú len veľmi všeobecné vyhlásenia a záväzky, pričom sa tieto napokon aj tak nedodržia. Keď aj dôjde ku konkrétnejším dohodám - napríklad znižovanie emisií uhlíkových plynov či odpis dlhu najchudobnejším krajinám - ich implementácia je pomalá alebo neprináša predpokladaný efekt. Alebo oboje.

Vznik globálnej dediny je proces nevyhnutný a netreba sa mu brániť. Naopak, treba uvažovať a verejne diskutovať o tom, ako tento fakt čo najlepšie a najspravodlivejšie využiť.

Rastislav Boldocký