Odrádza i diskriminácia

Komentuje Rudolfa Vallová

Ako podnikatelia chceme, aby sme žili v právnom štáte, ale to sa nedá tak, že sa vo vlastných firmách budeme vyhýbať plneniu litery zákona. Vyhláška MF SR 375/1999 Z. z. z 21. decembra 1999, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách, by mala ležať na stole všetkých podnikateľov, ktorí predávajú tovar alebo služby, s rovnakými podmienkami tak pre domáceho, ako aj pre cudzinca. Žiaľ, nie je to tak a uvediem aj príklad z nemenovaného ubytovacieho zariadenia v Liptovskom Mikuláši, kde na otázku, čo zaplatím ako občan Slovenska za ubytovanie v dvojposteľovej izbe, som dostala odpoveď 420 Sk v lete. Odpoveď mi však nestačí a pýtam sa, či táto cena platí aj pre zahraničných hostí. Dozvedám sa však, že pre zahraničných je to 460 Sk. Obaja by sme platili pri pulte v slovenských korunách, a predsa rozdielne. Ide o otvorenú diskrimináciu, ktorá je v rozpore nielen so zákonom o cenách, ale aj o ochrane spotrebiteľa, to už pracovníčka na recepcii nevedela. Ospravedlňovala sa, že ona ceny nezostavovala. Neznalosť zákona však neospravedlňuje. Pretože poskytovanie služieb je vždy háklivé a v cestovnom ruchu ešte viac, hotelieri jednoducho nemôžu od 1. januára 2000, odkedy vyhláška platí, cenovo zvýhodňovať domácich hostí, pokiaľ ide o predaj s rovnakými dohodnutými podmienkami. Znamená to skončenie jednoduchej a nedokonalej diskriminačnej obchodnej politiky a začiatok novej cenovej politiky odvodenej z rozdielnych obchodných podmienok viazaných buď na dĺžku pobytu (kratšie pobyty sú drahšie ako viacdňové), alebo na spôsob platby (vopred alebo pri pulte) či spôsob obstarania (priamo alebo prostredníctvom cestovnej kancelárie).

Hotelierom určite nie je jedno, že zjednotenie cien prechodného ubytovania pri nízkej kúpyschopnosti domáceho obyvateľstva môže zapríčiniť zníženie dopytu, a tým aj tržieb. V poslednom roku už aj tak došlo k zníženiu počtu domácich hostí v ubytovacích zariadeniach. Klesli hlavne rekreačné pobyty, pričom nepísaný limit na ubytovanie v prípade pracovných ciest sa pre trojhviezdičkové hotely v okresných mestách zastavil maximálne na 700 Sk za noc a izbu. Nečudo, že motivácia domáceho obyvateľstva stráviť dovolenku na Slovensku stále klesá. V Maďarsku úspešne vyskúšali model sociálnej turistiky ako jednej z foriem cestovného ruchu a ukazuje sa, že neoľutovali.