Slúžia i lazom a odľahlým dedinám

Situácia nie je ružová, budúcnosť sa červenia

Podľa skúseností riaditeľa MUDr. Júliusa Baláža, ktorý zotrval v krupinskej nemocnici po skončení fakulty dvadsať rokov, sa síce miestna nemocnica s 97 lôžkami zaraďuje medzi malé, podľa jeho mienky však existencia tejto nemocnice je opodstatnená napriek šumom, ktoré sú okolo nej. Už len tým, že aj keď nejde o veľký okres (do Zvolena je to 28 kilometrov, do Dudiniec rovnaký počet), nedokáže si predstaviť, že by ťažko chorý pacient či tehotná žena prekonávali tieto kilometre. Veď ročne sa pritrafia v sanitke 2 - 3 pôrody, a toto riziko ohrozuje matku i dieťa. Napriek zložitej súčasnej ekonomickej situácii, v spádovom okrese majú okolo 23-tisíc obyvateľov, z priľahlých dedín je to

do 30-tisíc,

prevažná väčšina obyvateľov využíva nemocnicu v Krupine. „V minulosti v rámci transformácie a redukcie zrušili 43 lôžok. Máme základné oddelenia internej chirurgie, gynekológie, pôrodníctva a pediatrie a nelôžkové ARO. Pálčivá otázka posledných dní, aby sme zvážili existenciu niektorých oddelení, prípadne aj samotnej nemocnice, či ich netreba transformovať na geriatriu, vzhľadom na moje doterajšie skúsenosti, som proti výraznej redukcii alebo zatvoreniu oddelení. Nemáme síce oddelenie pre dlhodobo chorých, avšak uvažujeme o tom. Na ministerstve zdravotníctva máme požiadavku na jeho zriadenie, podobná situácia je aj vo Zvolene. Minister zdravotníctva nás vyzval na vytváranie zdravotníckych komplexov a my uvažujeme o takomto projekte spoločne so Zvolenom,“ uviedol J. Baláž. Zároveň dodal, že v Krupine by sa vytvorilo oddelenie pre dlhodobo chorých. V minulosti mali ponuku zriadiť sociálne lôžka, čo je však problém. Preferuje sa totiž akútne a chronické lôžko s tým, že chronické sú lacnejšie. Keď sa však zrátajú výdavky s tým spojené,

veľkú úsporu

očakávať nemožno. Väčšinou totiž ide o starších pacientov, ktorí si vyžadujú drahú liečbu liekmi. Úroveň si nemocnica v Krupine snaží udržať. Napríklad formou laparoskopie, ktorá je mimoriadne žiadaná, ročne urobia 120 operácií žlčníka. Na druhej strane pacienti na internom oddelení so srdcovými chorobami mali v NsP až o 400 % viac koronarografických vyšetrení, ako je celoslovenský priemer. Problémom v okrese je nízka pôrodnosť, ročne do 220 pôrodov, ale na druhej strane na gynekológii majú len troch kmeňových lekárov a štyria vykonávajú túto prácu ambulantne. Pri porovnaní s inými nemocnicami to stále vychádza v prospech Krupiny. Ak by obmedzili činnosť NsP, stúpli by náklady občanom, stúpla by chorobnosť aj úmrtnosť a regiónu by sa nepomohlo, len priťažilo. „Do funkcie riaditeľa som nastúpil v máji 1999. Zaviedli sme veľa racionalizačných opatrení. Pri porovnaní s rokom 1998 sa vlani dosiahli mesačne úspory 14 %. V súčasnosti sú náklady mesačne nižšie o 800-tisíc Sk. Napriek úspore nám

mesačné náklady

nestačili pokrývať prevádzku, ktorá si vyžaduje 4,7 mil. Sk. Zo strany zdravotných poisťovní bolo financovanie nedostatočné, niekedy sme dostávali menej financií o 1 mil. Sk, ba i o viac. Znížili sme počet pracovníkov spred dvoch rokov o 35 ľudí (dnes máme 27 lekárov a 90 sestier). Stále pociťujeme diktát zdravotných poisťovní, ktoré určujú mesačne finančný objem, bez ohľadu na to, akú činnosť vyprodukujeme podľa Liečebného poriadku, kde sú ceny stanovené. Tie sa však dlhodobo nerešpektujú. Je teda jedno, či ide o malú alebo veľkú nemocnicu, musí ísť zákonite do dlžoby a nemôže mať vyrovnané ekonomické výsledky,” poznamenal na margo financií riaditeľ J. Baláž.

Ku koncu roka malo toto zdravotnícke zariadenie dlh 68 mil. Sk, po oddlžení sa stav stabilizoval na 36 mil. Sk. Avizované ďalšie oddlženie sa má uskutočniť v septembri. Najväčší

balík výdavkov

nemocníc smeruje na energie. Keďže kúria elektrinou, mesačne sa náklady v zime vyšplhajú na 400-tisíc Sk, v lete je to o polovicu menej. Zaujímalo nás i vybavenie vozidlového parku. Vo všeobecnosti sú sanitky v zlom stave. A v Krupine? Na súčasné pomery to nestačí, majú len jednu sanitku. Vypomohol premiér M. Dzurinda, ktorý venoval na zakúpenie sanitného vozidla 400-tisíc Sk a do troch mesiacov by malo pribudnúť vozidlo RZP. Prístrojová technika je maximálne využitá. Týka sa to celotelového sonografu, pričom ostatné prístroje majú 7 - 8 rokov, niektoré 10 až 15. V havarijnom stave je však centrálny monitoring na internom oddelení a zišiel by sa i nový laparoskop. Vlani operačné tímy uskutočnili do tisíc operácií, z toho 828 chirurgických.

Citlivou otázkou posledných dní bolo zvyšovanie platov zdravotníckym pracovníkom. Podľa riaditeľa krupinskej nemocnice MUDr. J. Baláža sa mesačná spotreba po zvýšení platov navýši o 1 mil. Sk. Aj preto pristúpili na využívanie náhradného voľna a iné opatrenia, pričom štyria pracovníci sú vo výpovednej lehote s odstupným. „Zvýšenie platov sa mohlo urobiť po prijatí viacerých opatrení - spomínané náhradné voľno za služby, krátenie osobného hodnotenia, zníženie úväzkov, ako aj prepustením zamestnancov. V tomto i v budúcom mesiaci je kritickosť situácie čiastočne znížená financovaním z uvoľnenej sumy vládou SR do VšZP, ktorej časť sme už dostali, perspektívu financovania nemocníc však nevidím ružovo,” uzatvoril svoje rozprávanie MUDr. Július Baláž.

Eva Berčíková