Spoločník, dary, prepočet kurzu

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Spoločník a zároveň aj konateľ spoločnosti, ktorý má hlavný pracovný pomer v inej spoločnosti, má vo svojej s. r. o. uzavretú dohodu o pracovnej činnosti s odmenou 4000 Sk mesačne. Akú daň platí a je povinný odvádzať aj poistné do zdravotnej poisťovne? Na tento problém sú rôzne

- Na posúdenie uvedených skutočností je u spoločníka s. r. o. podstatný druh príjmu zo závislej činnosti. Ak ide o príjem na základe dohody o pracovnej činnosti, ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/199 Z. z. o daniach z príjmov. Tento príjem, ak je jeho výška do 4000 Sk mesačne, podlieha za stanovených podmienok (ak nie je podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov) 10-percentnej osobitnej sadzbe dane. Z tohto príjmu sa platí len príspevok na poistenie v nezamestnanosti (vo výške 1%), ak nejde o dôchodcu.

Ak by uzatvorený pracovnoprávny vzťah nebol, išlo by o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona, ktorý nemožno zdaniť 10-percentnou sadzbou dane a z ktorého sa platí i povinné poistné (všetky druhy, nielen zdravotné poistenie). Aj do výšky 4000 Sk mesačne je potrebné zdaňovať ho preddavkom na daň podľa § 41 cit. zákona.

Tu je zrejme „kameň“ úrazu. Podľa našich poznatkov Všeobecná zdravotná poisťovňa aj tento príjem zaraďuje medzi tento druhý druh príjmov (§ 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona) a z uvedeného hľadiska očakáva zaplatené poistné. Ide o to, či skutočne uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti (jej náplň) zodpovedá tomuto pracovnoprávnemu vzťahu. Nikde nie je zakázané tento vzťah takto uzatvoriť, aj keď ide o spoločníka, resp. konateľa spoločnosti. Čo nie je zakázané, je dovolené, to u nás platí stále.

Vychádzame z toho, že spoločník s. r. o. je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení... v prípade, ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa podľa zákona o daniach z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti. Z poznámky pod čiarou (č. 6) však vyplýva, že nejde o každý príjem zo závislej činnosti, ale len o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona o daniach z príjmov, ako sme uviedli. Ak má spoločník príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) (napr. na základe pracovného pomeru alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti), ide tiež o zamestnanca na uvedené účely, avšak z iného hľadiska (napr. sa berie do úvahy, že dohoda o vykonaní práce nezakladá účasť na nemocenskom poistení, podobne ako dohoda o pracovnej činnosti v prípade, ak je už dotyčný inde zabezpečený a pod.).

Ak spoločník s. r. o. neberie za prácu v spoločnosti odmenu (poberá len podiel na zisku z účasti) a služobne vybavuje pracovné záležitosti mimo sídla firmy, má nárok na náhradu cestovných výdavkov a bez zdanenia?

- Spoločník s. r. o. je na daňové účely považovaný za zamestnanca (ak vykonáva prácu pre spoločnosť). Z uvedeného dôvodu, ak mu v súvislosti s výkonom závislej činnosti vznikli cestovné výdavky (pri pracovných cestách), potom do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, poskytnuté náhrady nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 6 ods. 7 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov). Nie je pritom dôležité, či za prácu poberá príjem alebo nie (na neho sa zákon o mzde nevzťahuje, lebo nie je uzatvorený pracovný pomer).

Ak poskytnem peniaze Spolku na ochranu zvierat, budem si to môcť uplatniť na zníženie základu dane pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti?

- Ak je tento spolok právnická osoba so sídlom na území SR a ide o dar poskytnutý na ochranu zvierat, potom ak jeho hodnota (resp. úhrn poskytnutých darov za rok) je aspoň 500 Sk, je možné uplatniť ho na daňové účely (ako nezdaniteľnú časť najviac do výšky 10 % základu dane pred jeho znížením o nezdaniteľné časti). Ak si budete tento dar uplatňovať po skončení roka pri ročnom zúčtovaní, musíte tak vykonať do 15. februára 2002 a predložiť zamestnávateľovi doklad preukazujúci rozhodujúce skutočnosti (výška, resp. hodnota daru, účel, dátum).

Aký prepočet kurzu mám zvoliť pri zdaňovaní 1/12 z obstarávacej ceny služobného auta, ktoré je kúpené v ČR? Má českú ŠPZ. Zamestnanec ho používa aj na súkromné účely. Používa ho na základe Dohody o používaní služobného auta na súkromné účely.

- Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov sa na daňové účely používa kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska, uplatnený v účtovníctve. Uplatní sa postup podľa zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak by ste neboli účtovnou jednotkou, uplatnil by sa tzv. jednotný kurz (podľa odseku 2 tohto ustanovenia). Ide o ročný priemer kurzov alebo priemer kurzov za obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie - podľa kurzov vyhlásených NBS posledný deň každého mesiaca.

Predpokladáme, že ste účtovnou jednotkou. Mali by ste preto postupovať podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, t. j. použiť kurz určený v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Pri tejto príležitosti pripomíname, že od 1. 1. 2000 sa na uvedené účely už neuplatňuje obstarávacia cena vozidla, ale cena jeho obstarania. Podľa § 25 ods. 4 zákona o účtovníctve cenou obstarania je cena, za ktorú sa majetok obstaral bez nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Ide o cenu nižšiu, ako je obstarávacia cena (cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním). Len pri prenajatom vozidle sa naďalej vychádza z tzv. obstarávacej ceny vozidla.

Dagmar Piršelová