Závislosť od globálneho rastu hospodárstva

Investičné ponuky sú dobrým liekom, ale nie sú všeliekom

Prílev zahraničných investícií je argument, ktorým sa v posledných mesiacoch pyšní vláda. Ekonómovia však upozorňujú, že tento prílev má aj svoje riziká. Priveľká závislosť od zahraničia predstavuje potenciálne nebezpečie pre zamestnanosť i hospodársky rast. Investičné výhody pre zahraničných totiž navyše ničia konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Takýto systém (o.i. daňové prázdniny, dotácie na vytváranie pracovných miest, bezcolný dovoz technológií) u nás začal fungovať naplno pred dvoma rokmi. Všeobecné argumenty vravia: zahraničný kapitál dodá peniaze, ktoré chýbajú tuzemským investorom, zabezpečí odbyt výrobe, vytvorí nové pracovné miesta, prináša štátnej pokladnici dane. Spotrebitelia sa zasa vôbec nezaujímajú, či kupujú tovar vyrobený v podniku, ktorý vlastní domáci podnikateľ či cudzinec. Niektorí analytici usudzujú, že vysoký podiel podnikov vlastnených zahraničným kapitálom zvyšuje našu závislosť od globálneho hospodárskeho cyklu. A ten je momentálne v stave oslabenia hospodárskeho rastu v USA, ktorý v menšej miere zasahuje i Európu. Mnoho podnikov môže teda čoskoro „stồ preto, že ich vlastník obmedzí výrobu nielen vo svojej materskej spoločnosti, ale aj u nás. Máme si teda na pozadí prognóz veštiacich, že oslabenie svetovej ekonomiky zasiahne aj SR, pripadať iba ako vazali zahraničného kapitálu? Toto nebezpečie, samozrejme, existuje o to viac, že máme ekonomiku zameranú jedným smerom. Preorientovali sme sa z ekonomiky silne orientovanej na Rusko na ekonomiku závislú od Európskej únie, s ktorou máme už takmer 70 percent našej obchodnej výmeny. Najsilnejším partnerom je Nemecko, takže každý otras v Nemecku sa nutne musí premietnuť aj u nás. V tejto súvislosti je dobré uvedomiť si aj ďalšie skutočnosti. Prílev zahraničných investícií do Slovenskej republiky zosilnel aj vďaka naštartovaniu svetovej konjunktúry, ktorá vystriedala recesiu z rokov 1997 - 1998. Nástup ekonomického oživenia vždy znamená rozšírenie optimizmu a rast chute investorov púšťať sa do nových projektov. Slovensko, pravda, nebolo jedinou krajinou, kde sa investovalo. Rekordné čísla hlásia aj ďalšie krajiny bývalého východného bloku.

O zahraničnom kapitále sa hovorí, že popri hospodárskom raste významným spôsobom prispieva aj ku kultivácii podnikateľského prostredia. Mnohí podnikatelia však upozorňujú, že prorastový vplyv investícií sa preceňuje. Aj očakávania spojené s pozitívnym vplyvom zahraničných investícií sú oveľa optimistickejšie než reálna skutočnosť. Investičné výhody vo forme daňových prázdnin sú vyslovene škodlivou záležitosťou, pretože kazia konkurencieschopnosť ostatných účastníkov trhu, predovšetkým slovenských firiem. Nemožno zabudnúť ešte na jeden aspekt. Zahraniční investori, vrátane tých, čo získali daňové úľavy či dotácie na pracovné miesta, sa sťažujú na kvalitu podnikateľského prostredia. Na prílišnú byrokraciu, obecnú netransparentnosť, neustále zmeny zákonov a predpisov, nepriechodnosť súdov atď. Podľa viacerých prieskumov vo verejnosti sa podnikateľské prostredie za posledné roky zhoršilo. Vďaka narastajúcej byrokracii a neustálym zmenám právnych noriem firmy „vysávajú“ vyššie a vyššie náklady. Vláda kladie nezmyselné požiadavky na harmonizáciu s európskym právom a neberie do úvahy, že EÚ dosť často novelizuje normy, ktoré SR už harmonizovala. Zdá sa teda, že vláda sa do budúcnosti príliš spolieha na investičné ponuky a vôbec sa nesnaží nalákať investorov na štandardné podmienky a dobrú podnikateľskú klímu. A to rozhodne nie je dobrá správa.

Eleonóra Bujačková