Vyšší prílev z efektu kapitálu

Ekonomický vývoj Slovenskej republiky, roky 1999 - 2000 (9)

Dokončenie konsolidácie bankového sektora znamenalo pomerne výraznú zmenu pre úverový trh. Z troch veľkých domácich bánk odkúpila Slovenská konsolidačná agentúra a Konsolidačná banka Bratislava na konci roku 1999 a v priebehu roku 2000 úvery za viac ako 100 mld. Sk. Na tento nákup si obe konsolidačné inštitúcie vzali krátkodobé úvery od takto revitalizovaných bánk. V priebehu prvého štvrťroka 2001 tieto úvery nahradili štátne tzv. konsolidačné dlhopisy so splatnosťou päť, sedem a desať rokov. Táto operácia prebehla v dvoch fázach (v januári a v marci 2001). Jej výsledkom je razantný pokles úverovej emisie v súkromnom sektore, naopak radikálne zvýšenie čistého dlhu vlády a rast objemu štátnych cenných papierov v bankovom sektore. Dochádza tým teda k faktickému zmenšeniu úverového trhu, čoho následkom je skvalitnenie úverových portfólií bánk (podiel klasifikovaných klientskych úverov sa na konci minulého roka znížil na 21,8 % zo 42,1 %, čo dosahovali pred začatím revitalizácie sektora). Čistý úver vlády sa naopak zvýšil na takmer 310,8 mld. Sk (marec 2001), teda medziročne vzrástol o 142 mld. Sk.

Zlepšenie finančnej situácie bankového sektora je jedným z predpokladov obnovenia rastu úverovej angažovanosti komerčných bánk. Likvidná situácia bánk je výrazne pozitívna, sektor je po niekoľkých rokoch opäť ziskový (vlani dosiahol zisk okolo 15 mld. Sk, aj keď predovšetkým vďaka rozpusteniu opravných položiek a rezerv), úrokové sadzby úverov sú extrémne nízke (pri nových úveroch boli vo februári už pod hranicou 10 %), avšak poskytovanie úverov naďalej viazne. Jedinými rastúcimi segmentmi z hľadiska úverov sú obyvateľstvo a podniky pod zahraničnou kontrolou. Objem novo poskytovaných úverov síce vykazuje známky oživenia, avšak na skutočnú a potvrdenú zmenu trendu (dosiaľ klesajúceho) si budeme musieť ešte počkať. Pomôcť by malo aj zlepšenie legislatívneho prostredia v SR a dokončenie privatizácie posledných bánk so štátnym vlastníctvom.

Rast objemu depozít obyvateľstva ako hlavného tvorcu úspor v ekonomike, sa v posledných mesiacoch výrazne spomaľuje. Príčinou je podľa nášho názoru predovšetkým nižšie úročenie depozitov, ktoré vedie k pripisovaniu nižších úrokov z vkladov obyvateľstva. Pomocou veľmi zjednodušeného výpočtu môžeme zistiť, že len v predchádzajúcom roku to bolo pri korunových vkladoch o 7 - 8 mld. Sk menej, len v dôsledku poklesu priemerných úrokových sadzieb. Spomalenie rastu depozitov obyvateľstva je v súlade s naším očakávaním a je pravdepodobné, že k nemu bude dochádzať aj naďalej. Bude to tak okrem iného i v dôsledku rozvoja dosiaľ veľmi poddimenzovaných alternatívnych foriem investovania (podielové a penzijné fondy, poistenie a pod.). Zvlášť oblasť kolektívneho investovania nie je v SR rozvinutá, a preto ponúka príležitosť na ďalší rast.

Oproti tomu k výraznému zvýšeniu depozitov dochádza už asi rok pri nefinančných podnikoch. Podľa nášho názoru ide predovšetkým o efekt vyššieho prílevu zahraničného kapitálu do ekonomiky. Určitú úlohu zrejme zohráva aj zlepšenie situácie podnikového sektora (rast ziskovosti). Z týchto dôvodov môžeme očakávať, že pomerne vysoký rast vkladov tohto segmentu zostane aj naďalej zachovaný. Rýchlejší trend objemu transakcií v ekonomike podporovaný konjunktúrou ekonomiky bude tiež jedným z hlavných motívov pre držbu vyššieho objemu depozitov v podnikovom sektore.

Petr Dufek, ČSOB