Trápi jedine nezamestnanosť

V čase „klubových prázdnin“ odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stotridsaťštyri prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia.

Dnes sa vyjadruje Mikuláš Dzurinda, predseda vlády Slovenskej republiky.

Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo je nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Pozitívne hodnotím najmä skutočnosť, že sa v reálnej ekonomike objavujú prvé viditeľné výsledky ozdravenia a z úrovne makroekonomických čísel sa pozitíva po dvoch rokoch dostávajú k ľuďom. Niektorí tomu ešte stále neveria, ale faktom je, že rok 2001 je rokom citeľného rastu reálnych miezd. Zvyšuje sa objem zahraničných investícií, rastie spotreba domácností a zároveň sa zvyšuje rýchlosť rastu HDP. Rast domácej produkcie v prvom štvrťroku o 3 % je pozitívnym ekonomickým trendom, ktorý chceme naďalej udržať pri súčasne nízkej inflácii.

Za problematický možno dnes označiť trend schodku obchodnej bilancie, čo je však odvrátená strana zrýchleného rastu hospodárstva a zvýšeného prílevu zahraničných investícií. Okrem toho v hospodárstve stagnuje stavebná produkcia. Jej vývoj súvisí so sezónnosťou stavebných prác, ktoré v posledných rokoch opakovane kulminujú v druhom polroku. Miera nezamestnanosti je v skutočnosti jediný makroekonomický ukazovateľ, s ktorým reálne nemôžem byť spokojný, aj keď miera 18,69 % nezamestnaných skrýva v sebe nevyčíslené množstvo občanov bez reálneho záujmu o prácu a rovnako nespresnený podiel nelegálne pracujúcich. Vláda však prijala množstvo opatrení na podporu vytvárania nových pracovných miest a vynaložila nemalé prostriedky na znižovanie nezamestnanosti verejnoprospešnými prácami. Avšak vzhľadom na demografický vývoj nie je možné očakávať zázraky v priebehu 12 mesiacov. Môj kabinet sa usiluje podporiť vytvorenie každej novej perspektívnej pracovnej príležitosti.

Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Za dôležitú považujem každú jednu úspešnú podnikateľskú aktivitu. Oceňujem prácu živnostníkov, ako aj malých a stredných podnikateľov, ktorí vo významnej miere prispievajú k tvorbe slovenského HDP. Nepoviem však nič nové, pokiaľ spomeniem veľké podniky, ktoré svojimi výsledkami zásadne ovplyvňujú celé odvetvia a výnimočne i komplexné hospodárstvo našej krajiny. Dlhodobo takéto postavenie zaujíma spoločnosť Volkswagen Slovakia, líder v odvetví automobilového priemyslu, s výrazným reštrukturalizačným vplyvom zasahujúcim i do iných odvetví priemyselnej výroby. Pozitívne hodnotím stabilne dynamický rast produkcie výrobkov z gumy a z plastov s ďalším výrazným rozvojom výroby pneumatík pre nákladné automobily v spoločnostiach Matador Púchov a Continental. Úspešne sa rozvíja elektrotechnický a elektronický priemysel, kde významnú stabilizujúcu a dynamizujúcu funkciu zohrávajú spoločnosti Siemens, Sony, Alcatel, Leoni, Whirlpool, Osram a viaceré ďalšie významné nadnárodné

spoločnosti. Nemôžem vynechať ani oceliarsky koncern U.S. Steel, ktorý vstúpil do VSŽ a pomohol tak zachovať dominantné postavenie tohto podniku v rámci ťažkého priemyslu na Slovensku. Potešiteľný je priaznivý vývoj v textilnej a v odevnej výrobe, v spracovaní dreva a výrobkov z dreva, celulózy a papiera, ale i v ďalších odvetviach. Očakávam, že po začiatočných problémoch sa situácia zlepší aj vo výrobe chemikálií, chemických výrobkov a chemických vláken. Veľký pozitívny vplyv na rozvoj slovenského hospodárstva očakávam od budovania priemyselných parkov. Vládou podporovaná výstavba priláka domácich aj zahraničných investorov a zároveň prispeje k regionálnemu rozvoju Slovenska. Vďaka priemyselným parkom sa vytvoria pracovné príležitosti na miestach, ktoré dlhodobo trpia nedostatkom voľných pracovných miest.

Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Posledný vývoj v bankovom sektore vnímam pozitívne. Úspešná reštrukturalizácia pripravila naše bankové domy na vstup strategických investorov. Rozhodujúci balík akcií Slovenskej sporiteľne kúpila v januári rakúska Erste Bank a do VÚB na začiatku júla oficiálne vstúpila Intesa BCI. Privatizácia IRB je momentálne v realizačnej fáze. Ozdravný proces v slovenských bankách zlepšil štruktúru aktív a zvýšil pomer výnosových aktív k aktívam bankového sektora takmer na 90 %. Zvýšila sa ziskovosť bánk, zlacneli úvery a zlepšili sa možnosti ich získania, čo je dobrá správa najmä pre podnikateľský sektor. Privatizáciou bankového sektora bude pokračovať vytváranie zdravého finančného prostredia ako predpokladu zlepšenia stavu malého a stredného podnikania v SR.

Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Spomínal som 3-percentný rast HDP, rast ekonomickej výkonnosti a rast reálnych miezd. Dobrým výsledkom stabilizačnej politiky je nízka inflácia i pri výraznejšom zvyšovaní regulovaných cien. Ekonomika Slovenska je teda stabilizovaná, čo pozitívne vplýva na vývoj výmenného kurzu. Prílev zahraničných priamych investícií povedie k rastu devízových rezerv NBS a k ďalšej stabilizácii výmenného kurzu slovenskej koruny. Referenčnou menou pre vývoj výmenného kurzu koruny je jednotná európska mena. Podľa mojich informácií je očakávaný mierne zhodnocujúci, resp. stabilizovaný vývoj v pásme 40 až 44 SKK/EUR. Kurz koruny oproti USD neodhadujem, pretože je určovaný vývojom na svetových devízových trhoch a závisí od vývoja kurzu

Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Slovenská ekonomika by v roku 2002 mala dosiahnuť tempo rastu minimálne 3,6 %. Podmienkou je pokračovanie hospodárskej politiky orientovanej na stabilitu. Popri pokračovaní reforiem je pre Slovensko životne dôležitá i ekonomická integrácia a jeho medzinárodná akceptácia. Členstvo v NATO a v EÚ je pre Slovensko nevyhnutnou podmienkou, pretože práve členstvo v nich zaručí stabilitu a podmienky na pokrok v rámci celoeurópskeho kontextu. Prioritným zámerom tejto vlády bolo pristúpiť k procesu reštrukturalizácie bánk, reforme v podnikovom sektore, k privatizácii a k riešeniu prirodzených monopolov. Za hlavné úlohy pre nastávajúce obdobie považujem vytvorenie fungujúceho prorastového podnikateľského prostredia, reformu daňovej sústavy, ktorá prispeje k celkovému zníženiu daňového a odvodového zaťaženia. Pred nami však stojí dotvorenie legislatívneho, regulačného a inštitucionálneho rámca pre efektívne fungovanie trhovej ekonomiky, zlepšenie fungovania súdnej moci. Reforma právneho systému sa musí zamerať na vymáhateľnosť práva, ktorá závisí aj od vyššej efektívnosti činnosti súdov. Nemenej dôležitá je reforma školstva, sociálneho sektora či verejnej správy.

Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Európa v súčasnosti eviduje dvadsať miliónov ľudí bez zamestnania a k tomuto číslu prispievajú i transformujúce sa ekonomiky. Medzi nimi je, pochopiteľne, aj Slovensko. Riešenie nezamestnanosti v našej krajine však oveľa prekračuje funkčné obdobie jednej vlády. Každý odborník, ktorý sa týmto problémom zaoberá vie, že dnešný stav je výsledkom vývoja slovenského hospodárstva po roku 1989.

Skutočné riešenie nezamestnanosti bude úspešné vtedy, ak ekonomické prostredie vytvorí priaznivé podmienky na tvorbu pracovných miest. Zlepšenie podnikateľského prostredia, vytvorenie silného súkromného sektora s podporou jednotlivých podnikateľov a dobrá regionálna politika sú hlavnými nástrojmi, prinášajúcimi zníženie miery nezamestnanosti. Dnes zaznamenávame viditeľné rozdiely medzi okresmi západnej časti Slovenska na jednej strane a východom na druhej strane. V Bratislave nezamestnanosť nie je problémom, je tu do 5 % nezamestnaných, ale na východe a juhovýchode krajiny je to až 35 %. Riešením sú jedine nové efektívne pracovné miesta.

Výrazné zlepšenie motivácie na tvorbu takýchto miest priniesli nedávno prijaté zákony o priemyselných parkoch a o investičných stimuloch. Prinesú prácu ľuďom v regiónoch, kde ponuka voľných pracovných miest bola doteraz nulová. Systémová reforma nemôže obísť problematiku daňového a odvodového zaťaženia fyzických i právnických osôb a na ne musia nadväzovať aj opatrenia v oblasti sociálneho a nemocenského poistenia. Významným nástrojom v boji s vysokou mierou nezamestnanosti je i boj s čiernou prácou. Rozpätie odhadov počtu nelegálne pracujúcich je široké a prax potvrdzuje, že nelegálna práca je jedným z kľúčových problémov súčasného trhu práce na Slovensku. Preto do konca tohto roka chce vláda prerokovať zákon o nelegálnej práci. Opatrenia v oblasti boja proti čiernej práci by mali zmeniť efektivitu sociálneho systému tak, aby poskytoval spoľahlivú sociálnu ochranu tým, čo ju nevyhnutne potrebujú, ale zároveň by mal pôsobiť motivačne smerom k hľadaniu zamestnania a zotrvania v ňom. Výsledkom takto nastaveného systému bude podpora štátu aktivite a nie pasivite občanov.

Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Akceptujem túto „podnikovú“ terminológiu, a preto chcem zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky dostala manažérsky kontrakt na štyri roky s jasným mandátom: stabilizovať firmu, ktorú sme preberali v dezolátnom stave, s hrozivo klesajúcim medzinárodným ratingom, vnútorne ju konsolidovať, založiť trvalo udržateľný trend ekonomického rastu a prinavrátiť ju v medzinárodnom kontexte späť do prvej ligy, medzi najlepších. Je ešte skoro na záverečné hodnotenia, ale už konfrontácia týchto predsavzatí k dnešnému stavu ich plnenia ukazuje, a to po necelých troch rokoch mandátu, že väčšinu z nich sa nám podarí splniť. Uplynutím môjho mandátu chcem občanom Slovenskej republiky odovzdať konsolidované verejné financie, stabilnú menu, oživenú ekonomiku generujúcu čoraz viac nových pracovných príležitostí a trvalo udržateľný rast životnej úrovne s prísľubom získania členstva v EÚ a v NATO v prvom možnom termíne.