Keď väčšina mlčí

Komentuje Vladimír Turanský

Slovenská nukleárna spoločnosť (SNUS) ako dobrovoľné mimovládne združenie argumentuje, že pri úsilí znížiť emisie kysličníka uhličitého budú potrebné všetky energetické alternatívy vrátane jadrovej. Mali by byť k dispozícii štátom bez toho, aby ich voľbu ovplyvnili medzinárodné dohody. Jadrová energetika ako súčasť súboru zdrojov energie bude zachovaná, a to aj u nás, tak ako to pre krajiny EÚ požaduje jej Zelená kniha. Podľa nej je jadrová energia jediným zdrojom, ktorý je technicky schopný zaplniť medzeru v dodávkach elektriny, ktorá by vznikla, ak by sa zredukovala produkcia z fosílnych palív. Aj komisárka EÚ pre dopravu a energiu L. de Palaciová zdôrazňuje dôležitosť pokračujúceho využívania jadrovej energetiky pri boji s klimatickými zmenami. Bonnská konferencia o klimatických zmenách zaznamenala dohodu, ktorá by mohla byť cestou k napĺňaniu Kjótskeho protokolu, ale za cenu viacerých politicky motivovaných kompromisov, lebo rozhodnutie nerešpektuje úlohu jadrovej energetiky v dodávkach čistej elektrickej energie, čo dlhodobo nie je udržateľné. Napriek dohode bude sa podľa SNUS pokračovať v nových projektoch jadrovej energetiky vzhľadom na potreby krajín pokryť svoju zvýšenú spotrebu a kontrolu emisie skleníkových plynov. Dodávky elektriny ľudia považujú za samozrejmosť. Všimnú si ju iba vtedy, keď nie je k dispozícii, ako to ukázala nedávna energetická kríza v Kalifornii. Výskumy verejnej mienky v Nemecku a vo Švédsku neukazujú na širokú opozíciu verejnosti proti jadru, ale naopak, obmedzenú podporu jeho odstavovania. Energetické stratégie niektorých politikov západných krajín sú tak skôr v rozpore s názorom verejnosti. Problém je v tom, že väčšina na rozdiel od menšiny mlčí.