Transsibírska magistrála

Kľúčové spojenie medzi Áziou a Európou

Hoci hospodárska stabilizácia Ruska a krajín bývalého Sovietskeho zväzu napreduje rozdielnym tempom, potenciál ruskej ekonomiky je stále významný pre celú Európu. Dôkazom je aj mimoriadna snaha oživiť prepravu po Transsibírskej magistrále, ktorou Ruské železnice získavajú na prepravnom trhu pozíciu strategického partnera. Transsibírska magistrála je dvojkoľajná elektrifikovaná trať s dĺžkou viac ako 10-tisíc kilometrov. Spája Japonsko a Kórejskú republiku s Ruskom, Fínskom, so strednou a s južnou Európou. Jej technické parametre umožňujú prepravu ročne sto miliónov ton tovaru, zahŕňajúc tranzitnú prepravu 200-tisíc kontajnerov z ázijsko-tichooceánskeho regiónu do Európy a Strednej Ázie. Čas prepravy ucelených kontajnerových vlakov je zo stanice Nachodka až do Berlína iba 14,5 dňa. Pri určení prijateľnej ceny je magistrála schopná konkurovať lodnej doprave, ktorou z východoázijských prístavov do Hamburgu trvá do 40 dní. V apríli 1998 špeciálne sledovaný kontajnerový vlak, zostavený zo 45 vozňov, prešiel trasu dlhú 10 555 km z Nachodky do Brestu za 8 dní a 21 hodín, čo je 1174 km za deň. Vo februári a v marci bol testovací projekt prepravy kontajnerov z Japonska do Nemecka po Transsibírskej magistrále. Sledované kontajnery sa dostali z japonského prístavu Nagoja do nemeckého Duisburgu, čo je vzdialenosť okolo 13-tisíc kilometrov, len za 22 dní. Odborníci preto predpokladajú, že japonské spoločnosti, ktoré doteraz vozili všetok tovar po mori, budú v budúcnosti podstatne viac využívať aj Transsibírsku magistrálu. Záujem okamžite prejavila Honda, uvažujú aj s prepravou elektroniky. Ako zdôraznil Boris Lukov, námestník generálneho tajomníka Medzinárodného koordinačného zväzu transsibírskych prepráv, cesta do Európy trvá oveľa kratšie po magistrále než po mori, preto očakávajú v najbližších rokoch jej progresívny rozvoj. Predstavitelia Medzinárodného koordinačného zväzu i hostia z celého sveta si práve dnes a zajtra pripomínajú sto rokov od vzniku aj v súčasnosti významnej Transsibírskej magistrály.

Text pod foto:

Boris Lukov