Bez klimatických archívov

Postupujúcim topením ľadovcov, vyrubovaním starých lesov a zánikom koralových útesov ľudstvo prichádza o rozsiahle historické klimatické archívy. Tieto prírodné záznamy pritom podľa vedcov majú pre poznanie klimatickej minulosti planéty nezmerateľnú hodnotu.

Ľadovce a koralové útesy často poskytujú takmer presný obraz pomerov, ktoré v minulosti na planéte vládli. Napríklad vzorky odobraté z ľadovcov v Tibete obsahovali hĺbkovú vrstvu prachových častíc. To umožnilo odhaliť, že po roku 1790 zasiahlo oblasť severnej Indie obdobie šesťročného katastrofálneho sucha. Údaje získané z koralovej oblasti v Indickom oceáne zasa dokumentujú, že na tejto katastrofe mal podiel klimatický jav, ktorý dnes označujeme ako El Niňo. Ten zmenil smer, ktorým vanuli monzúny.

Vedci bijú na poplach! Pokiaľ bude pokračovať likvidovanie pralesov a pokiaľ sa nepodarí zastaviť otepľovanie zemskej atmosféry, budú podľa vedcov takéto ponory do klimatickej minulosti Zeme nemožné. „Čelíme vážnej hrozbe, že stratíme svoju minulosť. Je to, ako by sme spálili múzeum. Pravdepodobne nám zostáva už iba niekoľko desiatok rokov, aby sme tento trend zvrátili,“ varuje Thomas F. Pedersen z univerzity v kanadskej Britskej Kolumbii.

Takmer všetky vysokohorské vrcholy v stredných šírkach Afriky a Južnej Ameriky stratili svoje ľadové pokrývky. Napríklad ľadovec na Kilimandžáre, najvyššom vrchole Afriky, sa od roku 1912 zmenšil o 82 percent. Pred dvoma rokmi do ľadovca na Kilimandžáre dvaja americkí vedci inštalovali poveternostnú stanicu, ktorá podľa ich predstáv mala fungovať niekoľko rokov. Za necelých desať mesiacov však prestala pracovať, pretože ľad okolo nej zmizol. Vedci upozorňujú už dlho na nové poznatky o náhlych klimatických zmenách, ktoré by mohli prekročiť kritický prah a spôsobiť nečakané a kruté následky. Vedecké štúdie dokladajú, že začiatkom 90. rokov ľadovce v Grónsku ukázali opakovanie vzorov z obdobia posledného pol milióna rokov, keď došlo k náhlym zmenám v prúdení oceánskych prúdov. To malo za následok vzrast teploty na severnej pologuli až o desať stupňov Celzia za jedno desaťročie.

Hoci moderný človek nebol svedkom takýchto zvratov, závery vedcov z Grónska potvrdzujú, že náhle zmeny sú v dejinách klímy skôr pravidlom ako výnimkou, tvrdí Stefan Rahmsdorf z nemeckého ústavu pre prieskum klímy. Ten tento druh zvratov prirovnal k pádu lietadla: malá pravdepodobnosť, ale veľké následky.

(kab)