|
|||||||||||||||||
Piatok 27.Júla 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Plačte! Taký je rezultátParadoxne aj plač, podobne ako smiech, psychicky posilňuje, obšťastňuje, uzdravuje a robí človeka silnejším. Tí ľudia, ktorí si z času na čas pri vhodnej príležitosti poplačú, netrpia napríklad žalúdkovými vredmi. Túto skutočnosť nedávno preverilo niekoľko švajčiarskych farmaceutických firiem. Slzy obsahujú baktericídny lyosym, ktorý zabíja baktérie. Židovské príslovie k tomu pridáva múdrosť: Čo znamená mydlo pre telo, to predstavujú slzy pre dušu. Premáhanie potreby plaču a potlačovanie sĺz môže napríklad viesť nielen k žalúdkovým vredom, ale aj k zápalom hrubého čreva a k poruchám srdcovej činnosti. Slzy však obsahujú aj leuzin-enkophalin, ktorý zmierňuje bolesti a posilňuje imunitu. V roku 1994 skúmali vedci Vanderbiltovej univerzity, ktoré dôvody k plaču sú pre mužov (v protiklade k ženám) najmenej prijateľné. Páni považovali za neznesiteľné, ak plakali z vďačnosti alebo v dôsledku intímnych problémov, ženám pripadalo nepríjemné plakať v hneve alebo v zúrivosti. Muži i ženy sa zhodli v tom, že plačú v situáciách, keď im chýbajú slová alebo v tých chvíľach, v ktorých nedokázali obstáť. Ak nemôžeme hovoriť, tak plačeme, tvrdili zhodne obe pohlavia. V partnerských vzťahoch však slzy často bránia uspokojivému vyriešeniu problémov. Muži totiž vnímajú ženské slzy skôr ako nátlak a často na ne reagujú agresívne. Niekedy ale ženské i mužské slzy predsa len poslúžia ako taktika na dosiahnutie aktuálneho cieľa. Ako dlhodobá alebo strategická zbraň pri riešení krízy a problémov sa však nikdy neosvedčili. Všeobecne nám však plač robí skôr dobre. Uvoľňuje nahromadený tlak a privádza nás rýchlejšie k duševnej rovnováhe. Ten, kto plače, nachádza rýchlejšie úľavu. Niektoré ženy dokonca usporadúvajú spoločne doslova slávnosti plaču, ktorý dôkladne preplachuje a čistí ich duše. Slzy vedú spoľahlivo k rýchlejšiemu prekonaniu citových kríz, takže ten, kto plače, sa ľahšie vyrovnáva so stresom, clivosťou, ale i s hnevom. Antropológovia zistili, že kultúry, v ktorých je plač považovaný za normálny a zdravý, sa vyznačujú väčším emočným bohatstvom než tie, v ktorých slzy predstavujú prejav slabosti alebo kde sú dokonca tabuizované. Vedci však varujú, že aj v tomto prípade platí - všetko s mierou. (mb) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |