Ifo nesúhlasí s postojom ECB

Toto leto bude extra horúce, ak aj náhodou nie čo sa týka počasia, tak určite čo sa týka hospodársko-politickej situácie na európskom kontinente. Spomalenie ekonomického rastu, ktoré sa tento rok stalo témou číslo jeden, sa dotklo všetkých ekonomík, tie „silnejšie“ trpia v súčasnosti vari najviac. Americký Federálny rezervný systém v snahe zmierniť klesajúci trend siahol už šesťkrát na jeden z najúčinnejších nástrojov menovej politiky, ktorým je zníženie kľúčových úrokových sadzieb. Európska centrálna banka (ECB) však zostáva v rozhodnutiach o znížení úrokových sadzieb na rozdiel od svojej americkej kolegyne veľmi opatrná. Svoj postoj obhajuje najmä faktom, že súčasná úroveň inflácie je vysoko nad stanovenou úrovňou. Jej strednodobým cieľom je, aby sa miera inflácie do konca roku 2002 stabilizovala na úrovni 2 %. Predstavitelia hospodárskeho života však s takýmto kamenným postojom nesúhlasia. Nemecký inštitút Ifo už dokonca verejne vyzval ECB na urýchlenú zmenu úrokových sadzieb, a to až o 0,5 %. Všeobecne sa očakáva, že ECB by mohla na svojom budúcotýždňovom stretnutí znížiť úrokové sadzby o 0,25 %. „Nevidíme žiadne významné inflačné riziká, navyše pokles inflácie v poslednom období je dôkazom toho, že predchádzajúci rast cien bol vyvolaný len krátkodobými faktormi. Neexistuje žiadny reálny dôvod ponechať sadzby na súčasnej vysokej úrovni,“ tvrdí Willi Leibfritz, hlavný ekonóm Ifo a dodáva: „Ja osobne odporúčam zníženie až o 0,5 %. Takýto pokles sadzieb by mohol mať pozitívny dosah na ekonomiku.“ Ifo prognózuje na tento rok hospodársky rast v Nemecku na úrovni 1,2 % a v celej Európskej menovej a hospodárskej únii na 2,0 %, čo je len nepatrná zmena oproti pôvodne odhadovanému rastu HDP v eurozóne na úrovni 1,9 %. Nemecký inštitút však razantnejšie upravil svoje odhady tohtoročnej inflácie. Podľa jeho expertov dosiahne miera rastu cenovej hladiny v tomto roku namiesto nedávno predikovaných 2,9 % len 2,75 %.

Nádeje, že ECB na svojom stretnutí 2. augusta, poslednom zasadnutí pred štvormesačnou dovolenkou, dostali vážnu trhlinu po tom, čo peňažná zásoba vyjadrená agregátom M3, ktorý je hlavným vodidlom pri jej rozhodnutiach týkajúcich sa monetárnej politiky, razantne stúpla v júni o 6,1 %. Hoci samotná ECB uviedla, že tento prudký rast treba brať s rezervou, keďže ho z istej časti spôsobili technické faktory, ktoré spôsobili nadhodnotenie miery rastu asi o 0,75 %, je podľa mnohých ekonómov málo pravdepodobné, že ECB prijme nejaké zmeny svojej politiky pred blížiacimi sa prázdninami.

Evidentným prejavom spomalenia výkonnosti ekonomiky je pokles objemu úverov. Ostro sledovaný rast úverov súkromnému sektoru pokračoval podľa zverejnených údajov vo svojom prepade aj v júni. Jeho medziročná miera rastu sa totiž znížila na 8,4 % z 8,6 % v máji.

Leibfritz sa vyjadril aj k stredajšiemu rozhodnutiu Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) znížiť dennú ťažbu ropy o 1 mil. barelov: „Aj keď zníženie sadzieb bolo zamerané na zamedzenie poklesu cien ropy, nemyslím si, že potenciálny rast cien ropy prinesie výraznejšie inflačné riziká.“ Liebfritz okrem toho tvrdí, že ekonomika eurozóny a Nemecka by sa mala stabilizovať do konca, dúfajme len, že sa nemýli.

Ivana Sedliaková