Voda berie ľuďom všetko

Dôsledky povodní hlbšie načrú aj do štátneho rozpočtu

K chorobe BSE, slintačke, krívačke a najnovšie zdravotne škodlivým olivovým olejom z dovozu, ako keby to dovedna nestačilo, pridal sa na Slovensku aj ďalší živel: voda. Kým sme ju cez nedávne horúce a suché letá privolávali, teraz jej máme vo viacerých oblastiach Slovenska doslova vyše hlavy. Na východe najviac postihla Prešovský kraj povodňami. Kedy živel prestane vyčíňať, nevedno odhadnúť, lebo ani vyhliadky na najbližšie dni nie sú optimistické. Najviac škôd narobil v okresoch Kežmarok, Stará Ľubovňa, Medzilaborce, no ani ďalšie sa nezaobišli „nasucho“. Zaplavené obce okolo Stropkova je potrebné zásobovať pitnou vodou a o zisťovanie kvality vody zo zaplavených studní požiadali chemické laboratóriá v Jasove. Do prác na odstránení následkov vyčíňania vody sa okrem iných zapojilo cez noc v kraji aj 200 hasičov a v permanencii bolo takmer 70 čerpadiel zapožičaných aj zo susedných krajov. Voda v tomto kraji nešetrí jeho obyvateľov už niekoľko rokov. Iba v týchto dňoch si napríklad Jarovničania pripomenuli výročie hrozných udalostí, keď si živel vypýtal aj obete najcennejšie, ľudské životy. Košický kraj bol povodňami aj v minulosti podstatne menej skúšaný ako Prešovský. Ten v roku 1998 zápasil s následkami vôd stekajúcich z Tatier, ktoré postihli najmä okresy Spišská Nová Ves, Gelnica a Košice-okolie. O rok neskôr čelili prívalom vôd z Karpát cez Ukrajinu lokality v regiónoch okolo Trebišova, Sobraniec a Michaloviec. Požiadavky na odstránenie následkov za dva roky robili spolu viac ako 25 mil. Sk zo štátneho rozpočtu, pričom preplatených bolo takmer 19 mil. Sk. Zvyšok zo sumy muselo ísť späť štátu pre nedôsledné dodržiavanie pokynov stanovených zákonom na žiadanie financií. Mnohé správne subjekty totiž zabudli, že ak chcú žiadať financie na odstránenie škôd po povodniach, musia mať vyhlásenú mimoriadnu situáciu, a to buď na úrovni okresu alebo aspoň samosprávy. Samotné škody spôsobené povodňami sú iba priamymi a potrvá niekoľko týždňov, kým ich vyčíslia. Ďalšie sú na úrode obilnín, ktoré sa jednoducho nedajú žať. Napríklad v okrese Trebišov sa od utorka nemôžu dostať žatevníci na polia, pričom v ostatných lokalitách východu Slovenska sú na tom aj oveľa horšie. Porasty černejú, klasy sú zrelé a z pšenice na chlieb sa stáva pomaly, ale isto iba kŕmna.

Ladislav Kulik