Rozhoduje spokojnosť hosťa

Kúpeľné mestá na okraji pozornosti štátu

Rozpočet kúpeľného mesta Trenčianske Teplice so 4600 obyvateľmi sa každoročne pohybuje na úrovni od 27 do 30 mil. Sk. „Som veľmi šetrný človek, a preto dbám, aby sme mali viac v príjmovej ako vo výdavkovej časti,“ konštatuje primátor mesta Peter Modranský, ktorý do kresla zasadol po druhýkrát, hoci má už dôchodkový vek a mohol by sa venovať menej zaťažujúcim aktivitám. Dobrá kondícia a zanietenie pre vec ho však nenechávajú odpočívať, a tak sa v kúpeľnom meste stále niečo deje. Len nedávno zorganizoval stretnutie piatich amerických členov posádky bombardéra, ktorý počas druhej svetovej vojny neďaleko mesta zostrelili a udržiava

úzke kontakty

s viacerými predstaviteľmi diplomatických misií na Slovensku. Nie je mu ľahostajný ani Art film či Hudobné leto a mnoho ďalších podujatí, ktoré mesto čiastočne či úplne zastrešuje aj finančne.

„Mojím osobitným koníčkom je zaobstarávanie peňazí či iných milodarov od často už unavených sponzorov, bez čoho by sa mnohé nedalo urobiť,“ hovorí s úsmevom. „Nie som notorický kritik žiadnej vlády, ale aj tejto chýba ťahanie za jeden povraz a lepšie stanovenie priorít v množstve často žabomyších počinov, v čom možno hľadať tiež chronický nedostatok prostriedkov vždy a všade. Osobitne ma mrzí nekoncepčnosť v oblasti cestovného ruchu. Kúpeľníctvo a cestovný ruch sú totiž jednoznačne prepojené a majú tiež veľký ekonomický význam. Štát tejto problematike však venuje len okrajovú pozornosť, a tak improvizujeme. Považujem doslova za humorné, keď sme si museli sami zaplatiť označenie kúpeľného mesta na vývesných tabuliach na diaľnici. Veď je to tá najzákladnejšia vec. Oveľa ľahšie by sa orientovali zahraniční turisti, keby v pokynoch

mali napísané,

na ktorom čísle výjazdu majú z diaľnice zísť. Naše kúpele neraz prácne hľadajú a samozrejme blúdia. Nepružnosť a skostnatenosť má za následok, že najnižšie články, teda samospráva a občan samotný, permanentne bojujeme s veternými mlynmi a objavujeme už dávno objavené. Mnohé nie sme schopní vnímať očami náročnejšieho hosťa, a tak nám nevadí neporiadok a burina na tranzitných cestách Bratislavy či absencia vlajok, či aspoň nápisu na colnici v Petržalke. Samostatnou kapitolou sú informácie o historických a kultúrnych pamiatkach miest a regiónov, čo napríklad Rakúšania hravo vyriešili jednotnými tabuľami popri cestách.“

Kým v prvom volebnom období mali volebný plán postavený na realizácii zásadných investičných akcií, ktorý aj naplnili, toto volebné obdobie riešia skôr akútne situácie a dotvárajú centrum mesta. „Nemáme žiadne úvery, robíme len to, na čo sú finančné zdroje. Do pešej zóny sme vložili v troch etapách celkovo 13,5 mil. Sk, čím táto časť mesta dostala kúpeľný vzhľad. Opravujeme časti ulíc, pripravujeme výstavbu parkoviska na sídlisku, prestavbu hasičskej zbrojnice a športklubu, ako aj ďalšie rozšírenie pešej zóny. Aktuálna je rekonštrukcia židovského cintorína sponzorsky v objeme 500-tisíc Sk či zriadenie rímskokatolíckej fary. Najväčšia akcia však bola jednoznačne združená s kúpeľmi, výstavba kanalizácie v celkovom objeme 42 mil. Sk a vodovodu 7 mil. Sk, z čoho mesto zaplatilo takmer 13 mil.Sk. Táto investícia bola nevyhnutná aj z dôvodov ochrany vodného zdroja Baračka, kde napríklad

kanalizácia nebola,

a ochrany samotných termálnych prameňov.“ Trenčianske Teplice zatiaľ neodovzdali infraštruktúrny majetok do vzniknutej Trenčianskej vodárenskej spoločnosti, no podľa slov primátora „rozum nám hovorí, že iná cesta nebude“. Kanalizáciu, najmä v pešej zóne, robili v náročných technických podmienkach a, samozrejme, že aj s nevôľou časti obyvateľov. Teraz, keď je všetko hotové, sú už spokojní.

Mestská polícia s ôsmimi pracovníkmi dostáva tento rok 6,6 mil. Sk. Od júla čaká transformácia Mestské kultúrne stredisko, ktoré z rozpočtu čerpá 3 mil.Sk. Po odčlenení mestskej televízie bude odborom MsÚ. Ďalšia príspevková organizácia Technické služby dostala 6,6 mil. Sk. Okrem iných povinností sa stará hlavne o zeleň, ktorej je v meste dostatok. Tu pomáhajú aj sponzori, ktorí napríklad mestu zakúpili kvalitnú kosačku či plastové kontajnery na separovaný zber odpadu. „Som detailista a záleží mi na tom, ako toto mesto vyzerá. Napriek protestom okresných úradníkov sa mi podarilo v centre mesta vytvoriť kus peknej zelene a osadiť fontánu, vysadili sme desiatky kríkov a stromov, upravili sme vstup do mesta. Získali sme štvrťmiliónový grant z oblasti ochrany životného prostredia na projekt úspory elektrickej energie pri verejnom osvetlení. Teraz šetríme asi 30 % energie a projekt sme s úspechom prezentovali aj v zahraničí. Horšia situácia je v oblasti bytového fondu. Predaj komunálnych bytov považujem za najnerozumnejší čin. Výsledok je veľmi jednoduchý. Predali sme takmer všetky, ale nie všetky. Ostali nám tie, ktoré sa nachádzajú v starom bytovom fonde, ich údržba je na

pleciach mesta,

nájomné je pritom minimálne. V dome, kde je polovica bytov predaná a druhá nie, ťažko nachádzame schodnú cestu dohody napríklad pri investíciách. Mnoho bytov, ktoré sme predali za relatívne nízke ceny, je už v rukách netepličanov ktorí sem chodia len na víkendové pobyty a nám bytový fond chýba. V podmienkach nášho mesta je situácia o to horšia, že úzky charakter doliny neposkytuje v podstate už žiadne možnosti novej komunálnej bytovej výstavby.“

Zora Petrášová