Ku kompetenciám patria i financie

Boj územných samospráv s ústrednou vládou sa nikdy nikde nekončí

Naše politické strany deklarujú nevyhnutnosť prenosu kompetencií, ale aj financií zo štátnej správy na orgány miestnej a regionálnej samosprávy. Súhlas je jedna strana mince, realita druhá. Z tej vyplýva, že takúto rétoriku síce ovládajú, ale nepremietajú ju do činov. Pritom našu reformu verejnej správy označila Európska komisia za jednu z tých meškajúcich úloh, ktoré musí Slovensko splniť, ak chce vstúpiť do EÚ. Využili sme nedávnu prítomnosť prezidenta Svetového združenia miest a obcí, francúzskeho ombudsmana Bernarda Stasiho v Bratislave, ktorý rád prispel svojimi poznatkami a skúsenosťami z decentralizačného pohybu vo Francúzsku a prechode právomocí na samosprávu za uplynulých dvadsať rokov. A to aj preto, že Slováci sa cítia Európanmi srdcom a mali by sa stať plnoprávnymi Európanmi v Európe, v ktorej budú významnú úlohu hrať regióny.

„Kvalita demokracie v krajine nezávisí len od spôsobu, akým je zorganizovaná na celoštátnej úrovni, teda priama voľba poslancov parlamentu a prezidenta,“ povedal B. Stasi. „Kvalita demokracie spočíva aj v tom, aké právomoci majú priznané samosprávy a aký je

podiel občana

na spravovaní vecí verejných. Vo Francúzsku sme boli príliš opatrní, váhali sme s decentralizáciou, teda s odovzdaním právomocí mestám, obciam, departmentom a regiónom, a tiež nám dlho trvalo, kým sme zvýšili účasť občanov na živote v mestách a obciach,“ uviedol. Dozvedeli sme sa, že aj vo Francúzsku sú niektoré strany menej priaznivo naklonené decentralizácii. Pritom nezáleží na tom, či patria k politickej ľavici alebo pravici. Za nižšiu mieru decentralizácie je práve tak Francúzska komunistická strana, ako aj gaullisti. V súčasnosti však už možno hovoriť o tom, že v spoločnosti vládne konsenzus nespochybňovať už vykonanú decentralizáciu, ktorá sa začala po zvolení Françoisa Mitteranda za prezidenta. Tiež panuje všeobecná zhoda v tom, že treba v decentralizácii pokračovať a viac vyjasniť právomoci na jednotlivých úrovniach, pretože dochádza k nejasnostiam, či tá alebo oná právomoc prislúcha departmentu alebo regiónu. „Patrím medzi tých,“ povedal francúzsky ombudsman so skúsenosťami činiteľa samosprávy, „ktorí si myslia, že v organizácii našej samosprávy máme jeden

stupeň navyše

a departmenty by mali zaniknúť“. Ako zdôraznil, otázky a problémy decentralizácie nie sú sporom medzi politickými stranami. Dokazuje to napríklad parlamentná debata o stredomorskom ostrove Korzika, ktorý požaduje osobitný štatút poskytujúci viac autonómie. Názory za aj proti jeho osobitnému štatútu sú rovnako zastúpené vo všetkých politických stranách. Nie je to problém, ktorý by staval proti sebe opozíciu a vládnu väčšinu.

V čase, keď prijali zákon o decentralizácii, bol B. Stasi na čele regiónu Champagne-Ardennes. Vtedy si uvedomil, že ak sa z právneho hľadiska zákon o decentralizácii uplatňuje, teda že na mestá a obce

sú delegované právomoci, napríklad v oblasti vyučovania či životného prostredia, nie vždy je toto rozhodnutie o prenose kompetencií sprevádzané aj prenosom finančných prostriedkov. Všetci prezidenti regiónov preto museli bojovať, aby boli presunuté aj finančné prostriedky potrebné na vykonávanie príslušných presunutých právomocí. „Tento boj sa nikdy nekončí,“ podotýka B. Stasi. „Aj vo Francúzsku existujú stále zo strany regiónov požiadavky, aby štát miestnym samosprávam viac pomáhal z finančnej stránky.“ Na otázku, ako sa môžeme poučiť z pomerne čerstvých francúzskych skúseností a akým úskaliam by sme sa mali v našej reforme usilovať vyhnúť, B. Stasi odpovedal: „Nie je dobré, ak nemáte jasno v tom, ktorému stupňu samosprávy prináležia ktoré kompetencie. Vo Francúzsku totiž vládol pri decentralizácii dosť

veľký zmätok

pokiaľ išlo o právomoci departmentov a regiónov. Takže to musí byť jasné. Okrem toho štát má nielen uznať nové právomoci samospráv, ale musí aj zabezpečiť príslušný tok financií na to, aby sa mohli dobre zhostiť svojej novej zodpovednosti.“

Vladimír Turanský

Zuzana Krútka