Ako si treba nakloniť úradníkov

Škandálov ako maku, nikomu sa nič nestalo a nikoho to netrápi

Sú skutočnosti, o ktorých sa v rezorte zdravotníctva zvyčajne nehovorí. A už vôbec sa k nim či o nich nechcú vyjadrovať ľudia, ktorí sedia na riadiacich postoch. Podarilo sa nám nájsť výnimku. MUDr. Juraj Štofko, MBA., námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť Fakultnej nemocnice v Bratislave, pre Hospodársky denník uviedol, že za najväčšie problémy v rezorte považuje korupciu a nekompetentnosť. V zdravotníctve nám totiž smrdia neštandardné postupy. Netransparentnosť alebo istý lobizmus je veľmi cítiť v tzv. plošných nákupoch, napríklad ťažkej röntgenovej techniky alebo liekov. Stačí si podľa neho spomenúť na nedávne nákupy cytostatík na liečbu onkologických ochorení. V konečnom dôsledku nákupy neboli výhodnejšie a za lepšiu cenu, no ich dôsledkom, o. i., množstvo liekov preexspirovalo. Výsledky kontrol to potvrdzujú, pričom sa z toho nevyvodila žiadna personálna zodpovednosť. To, že sa to všetko bez problémov organizovalo cez Národný onkologický ústav (NOÚ), pod bývalým vedením, je v odbornom svete považované za škandál. Celý nákup sa začal robiť „samozvane“, pravdepodobne po ústnom dohovore bývalého riaditeľa NOÚ s predstaviteľmi rezortu. Porušovali sa pritom zákony, výsledok kontroly je všeobecne známy. Nuž, každý si zvyčajne dovolí toľko, koľko sa mu dovolí. Najhoršie však je, že nikoho v tomto štáte netrápi nevyrovnanosť zdravotníckeho rozpočtu, systém sa zadlžuje niekoľkými miliardami ročne. Podľa MUDr. Juraja Štofku odborníci s hrôzou sledujú, že hoci príjmová a výdavková časť v systéme na všetkých úrovniach nie je vyrovnaná, akoby si z toho nerobil problémy rezortný minister ani zdravotné poisťovne. Obe strany sa tým zaoberajú len verbálne, nikto však zatiaľ neurobil rázne žiadne opatrenia na vyrovnanie.

„Je všeobecne známe, že naše zdravotníctvo je momentálne v ťplatobnej neschopnostiŤ. Najväčší balík, kde sa dá ušetriť, je lieková politika. A pritom dnes dávame vyše 14 mld. Sk ročne len na lieky predpisované na recepty, pričom nedávno to bola len jedna tretina tejto sumy. Minister Roman Kováč na jednom stretnutí s riaditeľmi nemocníc odporúčal, aby si urobili poriadok u seba, pretože ich špecialisti v ambulanciách predpisujú najdrahšie lieky. Ale lieková politika sa tvorí na ministerstve,“ zdôrazňuje MUDr. J. Štofko a v tejto súvislosti kladie otázku: Keď lekári predpisujú podľa zákona, prečo by mali robiť inak? Skôr sa treba spýtať ministerstva, prečo systém povoľuje predpisovať tzv. originálne lieky, a prečo nie je povinnosť predpisovať generiká (lieky s rovnakým účinkom, ale podstatne lacnejšie). Ako je možné, že len podľa platnej kategorizácie možno predpísať pacientovi liek s nákladmi napríklad 5000 Sk na mesiac, keď je v rezerve taký, ktorý stojí iba 180 Sk?

V našom rozhovore sa dozvedáme nahlas to, o čom sa v rezorte ticho hovorí už dávno - v súvislosti s rozhodnutiami kategorizačnej komisie a činnosťou ministerských úradníkov niečo smrdí, niečo nie je v poriadku. Vždy sa nejakým zvláštnym spôsobom presadia lieky, ktoré by tam podľa odborníkov nemali byť, dokonca aj tie, ktoré si nedovolia pre vysokú cenu predpisovať ani v Nemecku či Rakúsku, teda tzv. originálne lieky. V týchto krajinách možno na úhradu poisťovní predpisovať prakticky len tzv. generiká.

Je tu aj ďalší veľmi pálčivý problém, udeľovanie licencií na ambulantnú činnosť. Keď si ju chcete vybaviť ako lekár prvého kontaktu alebo odborník, vysvetľuje MUDr. J. Štofko, musíte prekonať nesmierne množstvo prekážok, úradníci vám na rôznych úrovniach vysvetľujú, ako to nejde, aj keď spĺňate všetky kritériá. V tejto súvislosti by bola zaujímavé vedieť, prečo jeden licenciu dostane a druhý nie, hoci obidvaja spĺňajú predpísané podmienky? V zdravotníctve si jednoducho musíte nakloniť úradníka na rôznych stupňoch. A práve tu je priestor a živná pôda na korupciu, či už na úrovni materiálnej alebo vzťahovej.

Ľudmila Koníková