Uviaznutí v skalnej pivnici

Komentuje Martin Sládek

„Povedz mi, čo si mám myslieť o slovenskom futbale, ak naše mužstvo inkasuje v Intertoto pohári päť gólov a ani na jeden sa nezmôže?“ Otázku vyslovil dobrý znalec nášho i európskeho futbalu a veru udiera na správnu strunu. A ty, človeče, hľadaj optimistickú odpoveď. Možno by to lepšie zvládol tréner nášho ligového výberu SR Stanislav Griga, ktorý aj po „rekreačnom pobyte“ v Malajzii a vypadnutí jeho zverencov už z bojov o semifinále Merdeka Cupu tvrdil, že mužstvu chýbalo šťastie. V rozhodujúcom stretnutí s Bahrajnom sme nadviazali na sériu „nuladvojkových“ prehier (Nemecko, Švédsko, Azerbajdžan, Bahrajn všetko 0:2), ale vraj nehrali sme zle.

Artmedia Petržalka v druhom kole letnej pohárovej súťaže Intertoto vycestovala do Slovinska s cieľom: „... aby šanca pred odvetou žila.“ Také aspoň bolo želanie kormidelníka Petržalčanov Galisa pred súbojom s NK Publikum Celje, výsledkom však je prehra 0:5. Želanie skúseného futbalového harcovníka asi ostane naozaj iba želaním, čo si však myslieť o Petržalčanoch, čo o slovenskom futbale? Snaha o objektivitu káže pripomenúť výsledok z prvého kola, v ktorom nogometnici z Celje deklasovali dánsky Aarhus 7:1. Ibaže pohľad pod kožu ukazuje, že Dáni vzali súťaž naozaj ako prípravu, nastúpili s dvoma hráčmi základnej zostavy a zostatok boli mladé talenty. Petržalčania mali asi vyššie ambície, nastupovali v plnej - ligou preverenej - zostave.

Jedno je isté, streliť gól nie je pre Slovincov problémom, v dvoch zápasoch ich nasúkali tucet. A rozdiel bude aj v prístupe. „Domáci prišli na štadión akoby na dedine, každý po svojom. Peši, na bicykli, niekoľkí aj autom, no s jasnou chuťou zahrať si futbal,“ podelil sa o dojmy očitý svedok nedeľňajšieho debaklu Imrich Tóth. Žiadne sústredenie, oficiálnosti, žiadne vlajky na výmenu, mali iné darčeky - lopty v Čobejovej sieti. Navyše pridali rýchlosť, bojovnosť, techniku i mladícky elán, na ktorí viacerí futbalisti štvrtého tímu slovenskej ligy stačili neraz iba chytaním za dresy. Rovnaký počet žltých kariet ako gólov je toho dôkazom. Celje je malý klub, jeho štadiónik Skalna klet (v preklade Skalná pivnica) má kapacitu 2130 divákov, na Artmediu bolo zvedavých pol druha tisíca. Napriek tomu, alebo práve preto, pätorka svieti nad Petržalkou. Čo si teda myslieť? Pokým naši futbalisti nezložia z hlavy gloriolu výnimočnosti a nebudú chcieť kedykoľvek a za každých okolností odviesť všetci do jedného poctivý výkon, budeme iba konštatovať - slovenský futbal je o ničom. Je totiž dosť čudné, ak tréner nášho tímu vysloví spokojnosť iba s dvoma hráčmi. Dvaja káru neutiahnu a vtedy prejav mužstva vyzerá akoby uviazlo tentoraz v pivnici.