Zastavia sa najbližší susedia

Česi, Poliaci a Nemci vedú v počte pobytov v našej krajine

Ubytovacie zariadenia na Slovensku v minulom roku navštívilo vyše jeden milión zahraničných hostí, pričom ich podiel na celkovom počte ubytovaných vzrástol na 38 %. Zdravá ekonomika cestovného ruchu by mala stáť na domácom cestovnom ruchu. U nás sa však lepšie rozvíja ten zo zahraničia, pričom jeho rezervy pre ďalší rast sú oveľa väčšie. Viac ako štvrtinu ubytovaných zahraničných hostí v minulom roku tvorila česká klientela (26,4 %). Jej početnosť sa v porovnaní s rokom 1999 znížila o takmer 2 %. Výpadok nahradil zvýšený počet poľskej klientely. Dopyt Poliakov po dovolenke na Slovensku v posledných rokoch dynamicky vzrástol a v poslednom roku druhého tisícročia sa Poliaci podieľali na celkovom počte ubytovaných zahraničných hostí 19,1 %. Obsadili tým druhú priečku. Za nimi s podielom 14,1 % nasledujú Nemci. Ich návštevnosť je stabilizovaná už dlhšie obdobie. Lenže sú to práve Nemci, ktorí sú vo svete považovaní za najväčších cestovateľov. Nevedú len v rekreačnej a rodinnej turistike, ale aj v ostatných formách cestovného ruchu. Nemecké cestovné kancelárie vyvíjajú stále nové typy ponúk, ktorých cieľom je zaujať. Vari najnovším z nich sú chatári a záhradkári - segment, ktorý sa na slovenskom trhu zatiaľ pre cestovný ruch nevyprofiloval.

Či dokážeme získať viac a zvýšiť objem devízových príjmov, závisí od šikovnosti podnikateľov na Slovensku. Touroperátori či hotelieri musia uspieť v konkurenčnom boji a svojmu partnerovi v zahraničí predložiť ponuku, ktorá dokáže osloviť konkrétnu klientelu. To všetko sa však deje bez hmatateľnej podpory zahraničného obchodu, ktorá bola a je súčasťou politiky každej vládnej garnitúry. Je až zarážajúce, ako sa dosiaľ realizuje vo vzťahu k službám, ktoré sú predmetom medzinárodného obchodu. Pochopenie a podporu nenachádzajú ani tí, ktorí sa dokázali na zahraničných trhoch presadiť sami, ba ani tí, ktorí by mali na to najlepšie predpoklady. Platí to aj o podpore „neviditeľného vývozu“ prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR). Bojuje s nedostatkom finančných prostriedkov, aj preto dosiaľ nemohla zadať vypracovať nielen dôkladný prieskum návštevnosti zahraničných návštevníkov, ale ani prieskum potenciálu na zahraničných trhoch. Pri stanovovaní plánovaných zámerov sa stále vychádza z osobných skúseností a poznatkov z účastí na medzinárodných veľtrhoch cestovného ruchu a z ďalších aktivít ako sú workshopy alebo bilaterálne rokovania. Pre domácich podnikateľov sa takto nevytvára dostatočný priestor, v ktorom by mohli pozitívne vybíjať svoje obchodné ašpirácie smerom nielen do šírky, ale aj kvality. Nečudo, že medzi cestovnými kanceláriami, ako aj medzi nimi ako sprostredkovateľmi a hoteliermi vládne nezdravá rivalita, typická snahou kde komu čo ukradnúť, ako snahou rozvíjať seriózny obchod. Je to prirodzený symptóm podobný reakcii vyplývajúcej z premnoženia sliepok na jednom dvore. Každý trh má svoje rezervy. Záleží len, ako ho využijeme v prospech seba a spoločnosti, v ktorej žijeme.

Rudolfa Vallová