Hospodársky denník
USD49,894 Sk
EUR42,19 Sk
CHF27,747 Sk
CZK1,248 Sk
  Utorok  3.Júla 2001

Rýchly rozvoj kapacít exportu

Ekonomický vývoj Slovenskej republiky, roky 1999 - 2000 (2)

Slovenská ekonomika si v uplynulom roku počínala veľmi dobre. Obdobie predchádzajúcich dvoch rokov považujeme za etapu stabilizácie, ktorá nasledovala po niekoľkoročnom vysokom avšak značne nerovnovážnom raste ekonomiky SR, podobne ako to bolo predtým v ČR. Na rozdiel od Českej republiky sa však SR vďaka pozitívnemu vývoju zahraničného obchodu vyhla ekonomickej recesii. V roku 2000 dosiahol rast ekonomiky SR 2,2 %. Ako sme už povedali v úvode, bolo to vďaka pozitívnemu vplyvu zahraničného obchodu (došlo k podstatnému zníženiu deficitu tovaru a služieb). Celý minulý rok dochádzalo pritom k výraznej vývoznej expanzii (export vzrástol v stálych cenách o 15,7 %), kým rast dovozu bol najmä v dôsledku klesajúceho trendu domáceho agregátového dopytu podstatne nižší (+ 10,2 %). Čistý export ako rozdiel exportu a importu tovaru a služieb prispel k rastu HDP 2,5-percentnými bodmi. Výsledky exportu pozitívne ovplyvnilo zrýchlenie rastu dopytu hlavných obchodných partnerov SR, teda krajín EÚ a CEFTA, a najmä rýchly rozvoj exportných kapacít (predovšetkým v automobilovom priemysle).

Pokles reálnych miezd spolu s vysokou nezamestnanosťou sa negatívne podpísal na vývoji disponibilného dôchodku obyvateľstva a následne aj na konečnej spotrebe domácností. Podstatné je, že domácnosti v roku 2000 ďalej zvýšili už aj tak pomerne vysokú

mieru úspor

z 12,3 % na 12,7 %. Investície (hrubá tvorba fixného kapitálu) sa však v uplynulom roku opäť znížili, a to napriek veľmi priaznivým výsledkom tretieho štvrťroka, i v poslednom kvartáli. Ekonomika stále trpí núdzou nedostatočného prílevu produktívneho kapitálu, ktorý by nahradil reálny výpadok zdrojov, ku ktorému došlo v dôsledku obmedzovania úverovania ekonomiky a reštriktívnej hospodárskej politiky. Vládna spotreba v uplynulom roku oproti všeobecnému očakávaniu prekvapivo vzrástla a podporila ekonomický rast krajiny o 0,2 p. b. Bolo to vďaka radikálnemu zvýšeniu konečnej spotreby vlády v poslednom štvrťroku (+8,9 %). Vzhľadom na situáciu verejných rozpočtov išlo skôr o jednorazový výkyv, nie o zmenu celkového trendu. Na základe analýzy ponukovej strany ekonomiky môžeme konštatovať, že sa na raste ekonomiky SR najväčšou mierou zúčastňovali služby (najmä v skupine obchod, hotely a reštaurácie) a priemysel (predovšetkým energetika, strojárstvo a kovospracujúci priemysel). Pridaná hodnota v stavebníctve a v ostatných službách sa medziročne znížila. Poľnohospodárstvo, rovnako ako v roku 1999,

mierne prispelo

k ekonomickému rastu Slovenska. Tieto tendencie sa odrazili na štruktúre tvorby HDP, v rámci ktorých sa zvýšil podiel služieb v minulom roku na 60 %, priemysel stagnoval na 31 %, poľnohospodárstvo na 5,4 a stavebníctvo sa ďalej prepadlo až na 3,5 % (ešte v roku 1995 bol jeho podiel 7,6 %).

V roku 2001 by podľa nášho názoru mal rast HDP dosiahnuť približne 2,8 %. Na tomto výsledku by malo mať podiel predovšetkým oživenie domáceho dopytu, konkrétne spotreba domácností a investície. V závere minulého roka, podľa nášho názoru, došlo k zmene tendencie vo vývoji HDP, najmä ak ide o konečnú spotrebu domácností, kde predpokladáme návrat k rastovému trendu. V prípade investícií možno uvažovať o priaznivom vplyve rastúceho objemu priamych zahraničných investícií v SR (ak dôjde k zvýšeniu prílevu nielen privatizačného kapitálu) a o zlepšení celkového hospodárenia nefinančných i finančných podnikov. Svoju úlohu zohráva aj

nízky základ

z predchádzajúceho roka. Rast domáceho dopytu však bude v dôsledku relatívne vysokej dovoznej náročnosti indukovať zvyšovanie importu do SR, teda povedie k zhoršeniu obchodnej bilancie a k negatívnemu vplyvu zahraničného obchodu na ekonomický rast. Spomalenie ekonomického rastu v krajinách EÚ by však nemalo výraznejšie ovplyvniť exportnú výkonnosť SR z dôvodu ďalšieho rýchleho vytvárania nových exportných kapacít. Rast ekonomiky SR by sa mal v roku 2002 ďalej zvyšovať až na 3,5 %. Prírastkovo by mali pôsobiť všetky komponenty domáceho dopytu, najmä spotreba domácností a investície. Predovšetkým od investícií si sľubujeme veľmi priaznivé výsledky, lebo v tomto roku by sa mala viac prejaviť väčšia prítomnosť zahraničných investorov. Finančná situácia obyvateľstva by sa mala ďalej zlepšiť vďaka rýchlejšiemu rastu reálnych miezd a poklesu nezamestnanosti. Očakávaný vývoj vonkajšieho prostredia vyznieva pomerne uspokojivo (aj napriek náznakom spomalenia konjunktúry EÚ), a tak by mala pokračovať vývozná expanzia i v tomto roku. Spotreba vlády by sa na raste HDP nemala výraznejšie prejaviť. Rizikovým prvkom ďalšieho vývoja slovenskej ekonomiky je podľa nášho názoru pomerne vysoká dovozná náročnosť slovenskej ekonomiky a neistota spôsobená parlamentnými voľbami v roku 2002.

Petr Dufek, ČSOB

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.