Do únie o tri-päť rokov neskôr...

Oficiálny program Európskeho ekonomického summitu v Salzburgu vyvrcholil síce v nedeľu, avšak v pondelok pokračoval nemenej zaujímavými pracovnými problémami v rámci jednotlivých workshopov, zameraných na problematiku stredoeurópskych krajín. Ako v tejto súvislosti povedal pre Hospodársky denník jeden z účastníkov, prezident VÚB Ladislav Vaškovič, v centre pozornosti summitu boli skôr štáty uchádzajúce sa o členstvo v Európskej únii v dlhšom časovom horizonte. Teda krajiny ako Bulharsko, Rumunsko, resp. Chorvátsko či Srbsko, čomu zodpovedala aj prítomnosť ich predstaviteľov na úrovni prezidentov a premiérov. Z krajín V4 ako horúcich kandidátov bol napríklad prítomný len poľský premiér A. Kwašniewski. „Vnímanie procesov v Európe je posunuté skôr o 3 - 5 rokov do budúcnosti, čo sa na summite plne odzrkadlilo. Zo strany doterajších členov, ale aj kandidátov sa však diskusia orientovala aj na fakt, či sa nepremeškal optimálny čas vstupu, resp. zo strany únie, či sa nasilu tento proces neurýchľuje. Najmä, keď stále nie je doriešená reforma inštitúcií. Ako v tejto súvislosti podotkol Percy Barnevik, spolupredseda tohtoročného Európskeho ekonomického summitu a Günter Verheugen, komisár EÚ pre rozšírenie, nikto nepochybuje o vstupe najpripravenejších kandidátov do EÚ, otázkou je len kedy a ako. Z tohto hľadiska bolo možné pozorovať najmä skepsu Slovinska ako najpripravenejšieho kandidáta a naopak očakávania zástupcov Chorvátska a Srbska, ktoré v podstate ešte nepodpísali ani asociačné dohody a vstup do únie je pre nich v nedohľadnom časovom horizonte,“ uviedol v rozhovore pre Hospodársky denník L. Vaškovič.

Práve Verheugen poukázal na potrebu riešenia vlastných problémov, okrem rozširovania únie aj na potrebu reformy jej inštitúcií a rovnako dôležitú prípravu na prechod na jednotnú menu. Už v nedeľu však boli dôležitými témami aj otázky spolupráce a vzájomných vzťahov medzi Ruskom a EÚ, ktoré tam malo zástupcov nielen z politickej elity. „Skutočne veľká pozornosť sa sústredila najmä na ekonomickú a politickú situáciu v Rusku s ohľadom na jeho medzinárodné postavenie. Okrem špecifických tém, ako bol workshop o ruskej dôchodkovej reforme, ide najmä o proces neskoršieho a postupného začlenenia krajiny do európskych štruktúr. Hoci nik z diskutujúcich toto právo nepopieral, kritickejšie až negatívne ohlasy vyvolalo presadzovanie členstva Ruska v NATO. Poslanec ruskej Dumy V. Ryžkov a bývalý premiér S. Kirijenko otvorene vyzvali na členstvo Ruska v NATO, čo sa nestretlo s priaznivým ohlasom najmä ašpirujúcich krajín na členstvo v aliancii. G. Verheugen preto opatrnejšie vyhlásil, že netreba Rusku zatvárať dvere do NATO, avšak v súčasnosti nejde v prípade jeho členstva o otázku dňa,“ zdôraznil L. Vaškovič

Na otázku Hospodárskeho denníka, čo jemu priniesla účasť na summite, odpovedal, že svoju prítomnosť vnímal v dvoch rovinách. Jednak účasťou na seminároch, kde sa prediskutúvali všeobecné otázky, medzi inými aj členstva SR v EÚ, ktorú nik neodmietol, hoci stále nepatríme medzi horúcich favoritov, a následne stretnutia mimo rokovacej sály s partnermi z iných krajín či stretnutia na workshopoch. Pokiaľ ide o pondelkový seminár o dôchodkovej reforme v Rusku, „problematika sa rozobrala až do takej miery, či bude Rusko schopné zabezpečiť pre dôchodcov aspoň životné minimum, teda vôbec nie to, čo je alikvotným ohodnotením odpracovaných rokov. Vyvolalo to diskusiu prítomných a bolo zaujímavé vypočuť si vystúpenie nemeckej zástupkyne o dôchodkovom systéme v Nemecku, skonfrontovať ho s ruským a porovnať so situáciou na Slovensku,“ uviedol na záver rozhovoru pre Hd prezident VÚB L. Vaškovič.

Dnes pokračuje Európsky ekonomický summit v Salzburgu otázkami náplne časového horizontu rozšírenia EÚ v najbližších 12 mesiacoch, a to aj pre oblasť procesov v juhovýchodnej Európe, otázkami životného prostredia v EÚ, otázkam potravinovej krízy a realite po vypuknutí BSE, otázkami v oblasti dopravy, telekomunikácií a o energetike v Európe. Summit sa nevyhne ani témam budúcnosti spoločnej meny euro.

Slávka Blazseková