Vízové (ne)formality

Komentuje Mária Horská

Víza ako administratívne opatrenie smerujúce proti voľnému pohybu osôb, nás mnohých frustrujú. Nie je to len v prípadoch, ak po dlhej ceste ponad Atlantik do Kanady nemáme možnosť navštíviť „Ameriku“ (USA), ale aj Veľkú Britániu či rad iných štátov s vízovou povinnosťou. Po tom, čo som sa nechtiac stala svedkom vybavovania víz rómskym občanom v jednej z turistických informačných kancelárií na Slovensku, som si uvedomila, že vybavovanie víz môže byť aj v dnešných časoch veľmi dobrou zárobkovou činnosťou. Tento druh podnikateľskej činnosti síce víza predraží, ale ich žiadateľom poskytne nevyčísliteľné výhody a za tie sú ochotní aj platiť. Sprostredkovanie víz ako cestovných formalít neponúkajú len cestovné kancelárie alebo cestovné agentúry, ale ktokoľvek na základe voľnej živnosti. Pri obstaraní víz totiž ide o sprostredkovanie služby a sprostredkovateľ si za túto službu účtuje poplatok vo forme sadzby. Samozrejme, že rozhodujúci je prístup konzulárnych oddelení jednotlivých štátnych zastupiteľských úradov. Sprostredkovanie víz je napríklad úplne vylúčené v prípade USA, pretože každý žiadateľ musí prejsť - aj keď niekedy predsa len formálnym - osobným pohovorom. Briti umožňujú skupinové vybavovanie turistických víz, pričom jednotliví sprostredkovatelia dostávajú licenčné číslo, na základe ktorého sú časovo uprednostnení. O akreditáciu sa snažia aj zahraničné cestovné kancelárie v slovenských konzulárnych úradoch v krajinách, pre ktoré platí vízová povinnosť. Turistické víza ako cestovné formality by mala vybavovať len cestovná agentúra alebo kancelária, tým by bolo zaručené, že turistické víza vybavujú pre klienta, ktorého cieľ návštevy cudzej krajiny je skutočne turistika.