Spotrebiteľ a kvalita

Komentuje Ivan Klačanský

V našich stravovacích návykoch sa všeličo v posledných rokoch zmenilo. Ochutnali sme všakovaké dovezené výrobky, rozličné módne výstrelky, množstvo cudzokrajných výrobkov. Tie dovezené, hlavne potravinárske, sú zbytočne prejedené peniaze, tvrdia niektorí so všetkou vážnosťou. Iní sú zasa zástancami teórie, že náš poľnohospodár sa musí presadiť svojou kvalitou a primeranou reklamou. Nie je to jednoduché, veď svetové koncerny vrážajú do reklamy také sumy, nad ktorými sa našim potravinárom zakrúti hlava. V niektorých prípadoch sa naozaj bez masívnej reklamy, najmä nový výrobok, presadiť nedá. Sú však aj výnimky. Spotrebiteľ si jednoducho vyskúša rozličné druhy výrobkov, v štatistike slovenského výrobcu sa to prejaví prudkým poklesom predaja, potom nastane stabilizácia, a tí verní (a rozumní?) sa vracajú k pôvodným slovenským výrobkom. Teraz to práve pozorujeme na poklese predaja slovenských stolových vôd. Konkurenčný český výrobca svojou masívnou televíznou a celomediálnou reklamou skutočne dosiahol úspechy. Určitú premenu prekoná spotrebiteľ aj vo svojich návykoch. Keď istý čas si kupoval iba nízkotučné jogurty, zistí, že, parafrázujúc, čo je zdravé, nemôže byť dobré. Slovom, určité percento tuku v jogurtoch mu zaručuje tú hľadanú „krémovosť“ a iné obľúbené vlastnosti. Podobný proces sa možno v krátkom čase odohrá aj v stúpajúcom záujme o čerstvé mlieko. Výrobcovia, ktorí si už kúpili linku na škatuľové mlieko a preferujú trvanlivé mlieka, môžu sa dožiť prekvapenia. Chuť čerstvého mlieka je iná ako mlieka, ktoré prešlo prudkým tepelným šokom. A odrazí sa to neskôr aj v cene. Tak ako vo Švajčiarsku a Francúzsku, kde čerstvé mlieko je drahšie ako škatuľové.