Využijú umelé uši

Ľudské srdce klope, pľúca pískajú a vôbec, celý organizmus je plný zvukov. Raz sa delia bunky, inokedy rozmnožujú baktérie. Na rozdiel od zvukov srdca a pľúc však tieto zvuky ľudské ucho nezachytí a zostávajú skryté aj pred modernými prístrojmi. Zvuky v ľudskom tele sú pritom dôležitým informátorom o zdraví a chorobe.

Vychádzajúc z tejto myšlienky, pracuje kolektív amerických vedcov na vývoji „nanouší“, miniatúrnych zariadení, ktoré by krvnými dráhami putovali po ľudskom organizme a zachytávali by ešte v ranom štádiu zvuk deliacich sa rakovinových buniek.

Pri konštrukcii týchto dômyselných zariadení sa vedci nechali inšpirovať prírodou, ktorá vybavila vnútrajšok ucha človeka a vonkajšok zvukového orgánu ryby drobnými vlásočkami nazvanými stereocilie. Tieto sú v ustavičnom pohybe či už vo vzduchu, alebo vo vode, zachytávajú všetky zvuky a svoje zistenia odosielajú okamžite do mozgového centra. V ľudskom uchu sa 15 000 stereocilií stará o to, aby sme dokázali rozlíšiť približne pol milióna zvukov.

Nové umelé uši majú byť ešte dokonalejšie a ich hlavnou súčasťou bude uhlíkové vlákno, tzv. nanotuba. Technikom sa podarilo umiestniť na jeden centimeter štvorcový desať miliárd takýchto vlákien, ktoré sú tenšie a dlhšie ako prírodné stereocilie.

Projekt nanouší bol pôvodne určený na pátranie po mimozemskom živote. Dokonalé umelé načúvacie zariadenia mali rakety dopraviť najskôr na Mars a na Jupiterov mesiac Európu a takýmto spôsobom pátrať po prítomnosti baktérií. Experti si však uvedomili, že dômyselné zariadenia možno použiť aj na pátranie po deliacich sa zhubných bunkách v štádiu, keď sa rakovinové ochorenie ešte nedá diagnostikovať. Výskumy totiž ukázali, že v procese delenia rakovinových buniek vznikajú iné zvuky ako pri prirodzenom delení zdravých buniek.

Prvé prototypy nanouší majú byť hotové o tri roky a v odborných kruhoch ich už teraz označujú za priekopníkov v oblasti molekulárnej akustiky.

(TASR)