Greenspan obhajoval

Americké hospodárstvo sa stále nachádza v napätom období medzi opatrným zotavovaním na jednej strane a pádom do hlbokej recesie na druhej strane. Minulý týždeň vystúpil pred bankovým výborom amerického Senátu šéf FED-u Alan Greenspan, kde obhajoval politiku centrálnej banky. Toto vystúpenie sa konalo presne týždeň po obdobnej obhajobe pred Kongresom Spojených štátov. Vtedy Greenspan potvrdil správnosť nastúpenej cesty, aj keď americké hospodárstvo, podľa neho, nie je z najhoršieho vonku. Jeho slová potvrdzujú aj makroekonomické čísla ekonomiky USA, ktoré prinášajú zmiešané výsledky. Ako sa predpokladalo, Greenspan zostal na svojich pozíciách a nechal si

poodchýlené dvere

pre prípad ďalšej úpravy úrokových sadzieb. Medzi iným musel šéf FED-u obhajovať agresívnu úrokovú politiku centrálnej banky. FED na podporu hospodárskeho rastu musel v tomto roku už šesťkrát krátiť základnú úrokovú sadzbu z federálnych fondov. Tá sa v súčasnosti nachádza na úrovni 3,75 %. Napriek tejto razantnej úverovej politike nie je podľa výsledkov amerických ukazovateľov badať zjavné oživenie hospodárstva. Greenspan povedal, že menová politika ešte stále naberá na účinkoch a výsledky redukcie sa ešte nedostavili v plnej miere. Ďalej pripomenul, že hospodárstvo USA ešte môže utrpieť predtým, ako sa zotaví. Táto správa negatívne ovplyvnila finančné trhy. Mnohí analytici verili v skoršie zotavenie amerického hospodárstva. Ďalším problémom bola inflácia. Jej vývoj nie je pre FED alarmujúci, ako je to v prípade Európskej centrálnej banky (ECB). Napriek všetkým ekonomickým tlakom sa inflácia drží v prijateľných úrovniach. Ani mierne zníženie daňových sadzieb nemalo, podľa guvernéra FED-u, žiadny vplyv na vývoj tohto ukazovateľa, čo možno hodnotiť pozitívne. Dlhopisový trh na tieto fakty bude reagovať pravdepodobne až po miernom zotavení konjunktúry v USA, a to citeľným rastom rendít. Z tohto dôvodu sa úroveň 5,0 % pri desaťročných amerických bondoch javí ako exit stratégia pre dlhodobé splatnosti. Týmto sa predíde kurzovým stratám. Napätá situácia zostáva aj v Európe. Spomalenie ekonomického rastu, ktoré sa tento rok stalo

témou číslo jeden,

sa dotklo všetkých ekonomík, tie silnejšie trpia v súčasnosti vari najviac. ECB však zostáva v rozhodnutiach o znížení úrokových sadzieb na rozdiel od svojej americkej kolegyne veľmi opatrná. Svoj postoj obhajuje najmä faktom, že súčasná úroveň inflácie je vysoko nad stanovenou úrovňou. Jej strednodobým cieľom je, aby sa miera inflácie do konca roku 2002 stabilizovala na úrovni 2 %. Všeobecne sa však očakáva, že ECB by mohla na svojom tohtotýždňovom stretnutí znížiť úrokové sadzby o 0,25 %. Tento vývoj sa odráža aj do cien benchmarkových dlhopisov. Desaťročný Bund reagoval pohybom ceny na úroveň 107,17 pri výnose 5,018 %.

Juraj Bielik