Rekordný schodok

V júni zaznamenal deficit zahraničného obchodu najvyššiu mesačnú hodnotu od začiatku roka a druhú najväčšiu za posledné dva roky. Jeho hodnota 8,7 mld. Sk výrazne prispela k rastu tohtoročného kumulatívneho deficitu na 42,1 mld. Sk a deficit tak už v týchto dňoch dosiahol takmer celú svoju minuloročnú hodnotu (42,4 mld. Sk).

Neočakávane razantný júnový nárast deficitu zahraničného obchodu SR stupňuje medzi analytikmi obavy a vyvoláva otázky, do akej miery je tento vývoj nebezpečný.

„Z krátkodobého hľadiska hodnotíme trendy v zahraničnom obchode ako negatívne, ale nie ako nebezpečné. Máme na to dva dôvody. Komoditná štruktúra dovozu nie je alarmujúca a v súčasnosti má SR dostatok zahraničných investícií na krytie schodku na bežnom účte,“ tvrdí ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. „Zmeniť charakter ponukovej strany ekonomiky sa nedá zo dňa na deň - súčasná štruktúra ekonomiky bude mať za následok vysoký schodok zahraničného obchodu aj v najbližších rokoch. Preto zo strednodobého hľadiska bude kľúčovou záležitosťou krytie pasívneho salda na bežnom účte kontinuálnym prúdením priamych zahraničných investícií (PZI),“ uvádza Ľ. Ódor.

Analytik Slavie Capital Pavol Ondriska však pri pohľade do budúcnosti varuje pred spoliehaním sa na príjmy z privatizácie. „Deficit bežného účtu bude síce v tomto aj v budúcom roku pokrytý PZI, ale čo bude, keď sa privatizačné projekty skončia?“ Podľa neho je súčasné prehlbovanie zahraničnoobchodnej nerovnováhy dlhodobo neudržateľné.

Podľa analytika Poštovej banky Pavla Poppa sa potvrdil predpoklad, že spomaľovanie rastu a dopytu v EÚ má negatívny vplyv na slovenských exportérov. „Okrem toho nepriaznivo na export vplývalo posilnenie koruny oproti euru,“ povedal P. Popp. Naopak, v hodnote importu sa premietol nárast ceny ropy a zvýšenie dopytu domácností, súvisiace pravdepodobne s vyplácaním dlhopisov Fondu národného majetku (FNM) SR, čo však analytik nepokladá za smerodajný trend. „Podiel nárastu dovozov tovaru prevažne investičného a priemyselného charakteru na celkovom náraste dovozov je približne 75 %, len zvyšných 25 % možno pripísať zvýšenému dopytu domácností,“ konštatuje P. Popp.

Analytici prezentujú podobné názory na celoročný deficit zahraničného obchodu. Podľa Slavie Capital dosiahne 79 až 87 mld. Sk a Slovenská ratingová agentúra a Tatra banka hovoria o pasívnom salde okolo 80 mld. Sk. Na rovnakú úroveň zvýšila svoju prognózu aj ČSOB.

(TASR)