Ide o kompetenčné spory či podporu exportu?

Na prerušenie kontinuity doplácame, žiaľ, všetci

Spory okolo Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) neodstránilo ani štvrtkové valné zhromaždenie akcionárov tejto spoločnosti. Ich podstata spočíva v tom, že MH SR nesúhlasí s prechodom zahraničných delegatúr pod SARIO a pretrvávajú aj problémy okolo čerpania prostriedkov z EÚ. Situácia sa vyhrotila, keď MH navrhlo odvolať členov predstavenstva SARIO. V súvislosti so zahraničnými delegatúrami však predseda predstavenstva SARIO Alan Sitár zdôraznil, že podľa zahraničných štatistík 60 až 80% zahraničných investícií prichádza prostredníctvom zahraničných zastúpení. Najväčším paradoxom však je, že rok trvajúce spory okolo tejto témy sa podpísali pod zrušenie už existujúcich delegatúr, ktoré vybudovali z prostriedkov Fondu na podporu zahraničného obchodu (FPZO), teda z odvodov podnikateľských subjektov. „Navrhovali sme, že najjednoduchšie je určitým spôsobom využiť synergiu medzi aktivitami fondu a SARIO a zabezpečiť transfer týchto delegatúr na určitom komerčnom základe, za ktorý by SARIO platila svojimi službami exportérom. Niekedy vo februári tohto roka sa podarilo uvedený model skutočne naštartovať a SARIO mala od fondu prebrať osem najkľúčovejších teritórií spolu s vybavením delegatúr, ba aj s delegátmi, ktorí majú veľké skúsenosti. No vzhľadom na to, že SARIO nemala do apríla tohto roka žiadne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, jej vedenie nezobralo za delegatúry zodpovednosť. O tom sme informovali MH SR aj zástupcov FPZO. Tí nám oznámili, že oni tiež nemajú prostriedky na ďalšie prevádzkovanie delegatúr, a preto ich zrušili. Ak SARIO bude ďalej fungovať, tak budem jednoznačne presadzovať budovanie delegatúr,“ zdôraznil A. Sitár. Faktom zostáva, že ak sa preruší kontinuita, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci. K finančnej situácii FPZO treba dodať, že delegatúry budoval v čase, keď doň odvádzali podnikatelia stanovenú sumu z každej exportnej a importnej operácie. Neskôr sa však povinné odvody novelou zákona zrušili, a tým sa vlastne fond odsúdil na postupný zánik. Východiskom sa ukazovala práve idea založiť SARIO, pod ktorú sa mali začleniť aj aktivity FPZO. Financovať sa mali už nie z odvodov podnikateľov, ale zo štátnej pokladnice a tiež z programov zahraničnej pomoci. Z informácií predstaviteľov SARIO vyplýva, že najúspešnejšia je jej divízia priamych zahraničných investícií. V minulom roku sa aj jej pomocou zrealizovalo sedem projektov, ktoré vytvorili 1660 pracovných miest s plánovanou expanziou na 2260 miest. Výška plánovanej investície je 91,5 mil. USD. Veľa aktivít vykazuje aj divízia marketingu, divízia regiónov či informačných zdrojov. Minulý rok bola činnosť a prevádzka SARIO hradená zo zdrojov FNM SR a náklady predstavovali sumu 25 mil. Sk. Na otázku, či sa vyplatila myšlienka založiť SARIO, nám A. Sitár povedal: „Zrátali sme, že keď sa vytvorí 1600 pracovných príležitostí, tak na verejných financiách sa ušetrí ( výdavky na nezamestnaných, plus príjmy z odvodov pri priemernom plate 10-tisíc Sk) takmer 220 mil. Sk. Aj predstavitelia SARIO však uznávajú, že najslabšie výsledky v jeho činnosti vykazuje divízia exportu. Práve preto je zrejme SARIO tŕňom v oku aj domácim podnikateľom, ktorí sa chcú presadiť na zahraničných trhoch. No proklamovaná podpora zostáva len pri sľuboch. Na podporu exportu sa vlani zo štátneho rozpočtu vyčlenilo 50 mil. Sk a v roku 2001 je to 30 mil. Sk. Od roku 2000 sú vypísané na tento účel aj konkrétne programy. Ich vykonávaním bolo poverené SARIO, ale.. „Opäť sme nemali možnosť ich realizovať, lebo zodpovedná komisia rozhodla, že najskôr musí byť uzatvorený prevod akcií z FNM SR na jednotlivých akcionárov. Teda na šesť ministerstiev a na Úrad vlády. Pritom, či musia byť akcie prevedené, je diskutabilné,“ dodáva A. Sitár. Tým, že sa minulý rok pre spomínané rozhodnutie komisie vyčlenené prostriedky neminuli, prechádzajú na základe výnimky MF SR na SARIO tento rok. No ešte vlani vypísané projekty na podporu exportu by sa mali financovať aj z tretieho zdroja, a tým je projekt PHARE. Ich uvoľnenie však stále sprevádzajú viaceré otázniky. „Je pravda, že v období od júna minulého roka do februára tohto roka sa nedialo nič. Proces bol zmrazený. Od februára do začiatku júna tohto roka prebiehala tzv. tendrovacia procedúra, pri ktorej sa vyberá víťaz technickej asistencie. A ten bude pomáhať projekt realizovať,“ dodáva A. Sitár. Podpora z PHARE predstavovala sumu 5,5 mil. ECU. Keďže vlani sme o ňu de facto prišli, zaujímalo nás, či v prípade získania oneskorených prostriedkov dostane SR ešte aj nejakú sumu na tento rok. „PIU PHARE sa individuálne podpisuje na každý rok. Projekt, o ktorý sa usiluje SARIO, bol podpísaný ešte v roku 1999. Samozrejme, keby sa bol projekt naplnil vlani, tento rok by teoreticky mohol ísť ďalší program. Od leta minulého roka sa nám však nepodarilo skoordinovať aktivity s MH SR tak, aby sa do finančného memoranda ďalšieho roka začlenil aj podobný program,“ povedal A. Sitár.

Zdena Rabayová