Spotreba pomalou zložkou

Aj pri návrhu na rok 2002 mali rezorty „veľké oči“

Vláda SR už niekoľkokrát rokovala o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 a akceptovala nový princíp jeho tvorby. Spočíva vo schválení limitov výdavkov pre jednotlivé rezorty, ktoré následne budú rozhodovať o ich použití podľa svojich priorít. Situáciu okolo rozpočtu však predsa len môžu skomplikovať „politické priority“ strán súvisiace s poklesom preferencií. Začína sa hovoriť o tom, že rozhodujúcim riešením ako zvrátiť klesajúcu podporu občanov je zmena obsahu politiky, a tá neraz stojí peniaze, lebo národu treba pred voľbami niečo sľúbiť a rozpočet na rok 2002 je posledný v tomto volebnom období. V najbližších dňoch by sa mal vládny kabinet k rozpočtu vrátiť. Momentálna situácia ukazuje, že oproti pôvodnému návrhu sa dohodol na zvýšení príjmov a výdavkov o 6,113 mld. Sk. Vláda sa zhodla na limite deficitu verejných financií na rok 2002 vo výške 3,5 % HDP. Celkové príjmy na rok 2002 by tak mali predstavovať 218,9 mld. Sk a výdavky 255,9 mld. Sk, pričom práve výdavky budú mimoriadne napäté. Podľa ministerky financií Brigity Schmögnerovej však žiadne úpravy nebudú znamenať zvýšenie schodku rozpočtu. Zdroje rozpočtu bolo možné navýšiť v súvislosti s nárastom odhadovaných príjmov z DPH o 5,2 mld. Sk a ďalšími očakávanými výnosmi. Získané prostriedky by sa mali použiť na zvýšenie výdavkov na diaľničnú výstavbu, podporu rozvoja bývania a na kapitoly krajských úradov. Pri kvantifikácii základných rozpočtových väzieb sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré ministerstvo financií odhaduje v raste HDP o 3,6 %, priemernej miery inflácie o 6,7 %, priemernej miery nezamestnanosti na 18,9 %. Tvorba HDP sa pritom v bežných cenách odhaduje na úrovni 1052,5 mld. Sk. Predpokladá sa, že zdrojmi rastu slovenskej ekonomiky bude rast fixných investícií, zvýšenie kúpyschopného dopytu, rast celkovej produktivity a efektívnosť výrobných faktorov ako dôsledok legislatívnych a inštitucionálnych zmien, prílev priamych zahraničných investícií a oživenie investičnej aktivity.

Z hľadiska štruktúry dopytu a ponuky by sa na ekonomickom raste mala v najväčšej miere podieľať dynamika tvorby hrubého fixného kapitálu. Konečná spotreba domácností by mala rásť miernejším tempom ako investície, ale z hľadiska štruktúry dopytu by mala zaznamenať najväčší obrat. Konečná

spotreba štátnej správy by mala byť najpomalšie rastúcou zložkou domáceho dopytu. Predpokladá sa, že vplyvy zvyšovania regulovaných cien a niektorých daní už nebudú tak silné ako v predchádzajúcich rokoch a že sa zmierni aj veľkosť predstihu rastu cien dovozu pred rastom cien vývozu. Vláda predpokladá, že situácia na trhu práce sa v porovnaní s ostatnými makroekonomickými ukazovateľmi bude výraznejšie zlepšovať až o niekoľko rokov. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že zvyšovanie rastu ekonomiky, založené na kvalitatívnych zmenách a na zvyšovaní produktivity práce vo výrobných odvetviach, môže mať dočasne negatívny vplyv na vývoj nezamestnanosti. Podľa informácií z vládnych materiálov poskytnú sa štátne záruky pre ŽSR, Intervenčnú poľnohospodársku agentúru a Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Predpokladá sa predĺženie termínu splatnosti návratnej finančnej výpomoci pre Vodohospodársku výstavbu na 15 rokov, pričom ide o sumy úhrad doteraz realizovaných štátnych záruk vo výške 8,3 mld. Sk.

Z rezortov je asi najzložitejšia situácia v poľnohospodárstve, školstve a v zdravotníctve. Celkové výdavky v objeme 13,074 mld. Sk, ktoré zatiaľ pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva stanovuje návrh štátneho rozpočtu, chce tento rezort nasmerovať do štyroch hlavných programov. Ide o udržiavanie výkonného poľnohospodárstva a potravinárstva, zabezpečenie verejných služieb v pôdohospodárstve, zmierňovanie rizík v jednotlivých odvetviach s cieľom eliminovať dosahy živelných pohrôm a napokon sa sem zaraďuje aj príprava rezortu na vstup do EÚ. Pôvodný návrh ministerstva však prekračoval 20 mld. Sk, čo bolo vzhľadom na stav ekonomiky absolútne nereálne. Slovenské vysoké školy sú finančne podhodnotené. Potvrdzujú to aj porovnania so situáciou vysokých škôl vo vyspelých európskych krajinách. Krajiny EÚ vyčleňujú jedno percento zo svojho HDP, pričom u nás je to 0,6 %. Tu by sa mala postupne situácia zmeniť k lepšiemu. Situácia v zdravotníctve je všeobecne známa a stačí sa pozrieť do Česka. Tam sú zdravotnícke výdavky v niektorých položkách na jedného pacienta až trojnásobne vyššie, a to sme sa v roku 1993 rozchádzali na porovnateľnej úrovni.

Vladimír Turanský