Najväčšia devalvácia koruny

V čase „klubových prázdnin“ odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stotridsaťštyri prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia.

Dnes sa vyjadruje Ladislav Koudelka, generálny riaditeľ spoločnosti SVIK Svidník.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Mám dojem, že slovenská ekonomika nemá vypracovanú koncepciu rozvoja a stanovené priority pre jednotlivé odvetvia, čo spôsobuje neprehľadnosť pri postupe privatizácie. Ekonomická transformácia privatizáciou kopíruje požiadavky EÚ, ktoré často sú zamerané na rozhodujúce podniky, a tak nezostáva čas sa venovať už doteraz sprivatizovaným podnikom, ktoré by mali tvoriť zdroje do jednotlivých fondov na zabezpečenie sociálnych istôt obyvateľstva. Ide najmä o zaostávanie dôchodcov, zdravotníctva a školstva. Dosiaľ nie je doriešená otázka nutnosti pracovať a brať podiel na spoločenskom živote dediny, miest a prostredia, kde nezamestnaný žije a užíva výhody bez svojho pričinenia. Pozitívne hodnotím snahu vlády dobehnúť zmeškanie vstupu do EÚ. Táto snaha však spôsobuje veľké výkyvy v stabilite menovej politiky, ktoré sa odrážajú v neistote zahraničných partnerov pri investovaní a vytváraní priestoru na dlhodobý rozvoj.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Tie, ktoré sú považované za zlaté sliepky Slovenska, ide o VSŽ, Slovenské telekomunikácie, Slovnaft, SPP, VW, energetické zdroje a nehovoriac o bankách. Myslím, že strojárstvo v tom čase nenájde miesto na vstup do akejkoľvek kooperácie, ak sa nespojí s Českou republikou, nehovoriac o tom, že už dnes vyrábať finálne strojárske výrobky z vlastného vývoja je nemožné bez asistencie významných strojárskych firiem západného sveta, ako aj renovovaných firiem. S ČR je potrebné nadviazať na spoluprácu aj z toho dôvodu, že je najrýchlejšia a najviac korešponduje s technologickou príbuznosťou. Vláda sa musí rozhodnúť, do čoho chce investovať, a musí vedieť, s kým chce spolupracovať a kooperovať. Až následne môže usmerňovať školstvo a prípravu odborníkov. Výchova a príprava na budúce povolanie nekopíruje súčasné potreby, zbytočne vznikajú také učebné odbory, ktoré nenachádzajú uplatnenie na trhu práce.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Je len na škodu veci, že sa dovolilo vytvoriť taký veľký počet bánk, ktoré podľa môjho názoru nemali oprávnenie vzniknúť už len preto, lebo ich základný kapitál nevytváral istoty pre podnikateľské subjekty. V čase, keď Slovensko potrebovalo na privatizáciu bankového sektora silné kapitálové banky, tak tie nie aby sa integrovali, ale naopak, vytvárali sa nové, a tak sa oslabili aj najväčšie banky ako VÚB a Slovenská sporiteľna, ktoré neboli konkurenčne schopné v procese privatizácie bankového sektora získať významnú majoritu a vstúpiť do privatizácie ako jeden silný slovenský subjekt oproti významným zahraničným bankovým inštitúciám.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Menová situácia a tým aj celková menová politika kopíruje ekonomickú situáciu v štáte. Podnikateľským subjektom vznikajú veľké straty z kurzových rozdielov. Očakávam, že naši občania, ako aj podnikateľské subjekty pocítia veľkú stratu pri prechode Sk na EUR. Bude to najväčšia devalvácia našej koruny, keď sa posilní EUR a koruna výrazne klesne. Naši občania stratia všetko, čo doteraz nadobudli. USD svoju hodnotu a vážnosť nezmení. Vznikne tlak na nákup USD a obávam sa, že ľudia nie celkom budú veriť EUR, ak dosiaľ ani tvorcovia tejto meny nemajú jednotný názor na to, ako transformáciu EUR vykonať.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Treba zhodnotiť, čo je ešte na Slovensku funkčné a z čoho možno očakávať príjem do štátnej pokladnice. Ak je tu niečo nefunkčné, treba to vrátiť do pôvodného stavu alebo požadovať plnenie podnikateľského zámeru, ktorý dával záruky prosperity. Tu by som videl odpoveď na otázku zníženia nezamestnanosti. Hlavné úlohy sú definované v dnešných problémoch, a to v tom, že štát nemá peniaze na vytvorenie základných potrieb a istôt občana na fungovanie školstva, zdravotníctva, riešenie bytovej problematiky mladých rodín. Štát musí určiť priority vo všetkých oblastiach hospodárstva. Bojovať za taký program, ktorý presvedčí občanov, že to, čo sa prijme, je pravdivé a nie fráza alebo nejaká úvaha a snívanie úradníkov o budúcnosti. Musí to byť o istotách normálneho človeka, ktorý žije či už na východnom Slovensku alebo pri Nitre. Zvyšovanie cien médií prijímaním zákonov z večera do rána nedáva priestor ani istoty zahraničným klientom, nevieme udržať hranicu dohodnutých cien, čo spôsobuje krach malých podnikateľov. Najvýznamnejšie podniky, ako je SPP a energetika, si má štát ponechať alebo sa podieľať na ich privatizácii s tým, odkiaľ ropa tečie a plyn prúdi. To všetko vychádza z logiky, že rozhoduje ten, kto vlastní médium a nie rúry.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Každému prideliť prácu, aj keď bude pracovať len na svojom. Nehovorme o verejnoprospešných prácach, ale o potrebe pracovať. Treba zaviesť evidenciu pracovných výkazov, a ak nedosiahne podielu na minimálnu mzdu, je potrebné poskytnúť len minimum na prežitie. V školách treba deti učiť, ako majú pracovať a nie ako nepracovať. Prinavrátiť nášmu robotníkovi prívlastok - p r a c o v i t ý. Skrátiť podpory v nezamestnanosti na šesť mesiacov a tento termín považovať za konečný .

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Stabilizovať výrobný program a dosiahnuť špičkovú kvalitu, čím si zabezpečíme istotu našich výrobkov na trhu, a tým aj prácu pre našich zamestnancov. Práca v súčasnosti vnáša pokoj do rodín a stáva sa vážnym kritériom postavenia rodiny v spoločnosti. Udržať výrobu na úrovni roku 2001, a tým udržať v práci našich 670 zamestnancov.