Na turistiku sťa stvorené

S bohatou históriou a s príťažlivým okolím

Spiš trpí vysokou nezamestnanosťou, cítiť to aj v Kežmarku. Miestny Tatraľan, ktorý v minulosti bol najväčším podnikom v meste a dával prácu pre 2500 ľudí, dnes zamestnáva sotva 400. Počty pracovných miest redukujú aj blízke podniky Whirlpool a Tatravagónka v Poprade. Úspešne si vedú len niektoré spoločnosti, ktoré vytvorili nové pracovné miesta pre 150 - 200 zamestnancov, ako napríklad Tatrapoma alebo holandsko-americká firma Kaco vyrábajúca elektrické spínače, ktoré sa vyvážajú do celého sveta. V posledných rokoch Kežmarok zviditeľnila aj módna firma Hankin Mode, známa svojím vysokoprofesionálnym spracovaním odevov. Perspektíva mesta je vari najviac spätá s možnosťami rozvoja cestovného ruchu. So svojím historickým jadrom, mestskou pamiatkovou rezerváciu, hradom postaveným v roku 1463, Evanjelickým dreveným artikulárnym kostolíkom a Evanjelickým lýceom z roku 1776 s najväčšou školskou historickou knižnicou v strednej Európe, je pre

turistov lahôdkou,

keď ich láka história a kultúra. Ing. František Grhola, primátor mesta Kežmarok, hovorí, že mesto nielenže hľadá investorov, ale aj samo zamýšľa investovať do rekonštrukcie a výstavby zariadení, ktoré slúžia cestovnému ruchu. Na tento účel boli už rokovania so zástupcami Levoče, Bardejova a Starej Ľubovne. Cieľom je koordinovať štandardy tak, aby turista mal zabezpečené služby v porovnateľnej kvalite a v rozsahu v každom z uvedených miest.

Čistota, úhľadnosť ulíc a domov, prívetivosť a pohostinnosť obyvateľstva patria k predstavám, ktorých splnenie turista očakáva. Niektoré z historických domov na námestí po rekonštrukcii sú skutočnou pastvou pre oči. No niektoré sú v havarijnom stave. Časť Rómov, ktorí obývajú niektoré z nájomných domov patriacich mestu, budú presťahovaní do nových obydlí, ktoré mesto projektuje ako náhradné ubytovanie aj pre neplatičov. František Grhola dodáva, že Rómovia by nepotrebovali len nové domovy, ale zároveň aj prácu. Možno, že by nezaškodila lepšia kooperácia medzi Rómami a samosprávou, pretože veľký počet nezamestnaných ľudí zoskupených a záhaľčivo postavajúcich v centre mesta nevytvára

príťažlivý obraz

pre turistov. Mesto takto môže prísť nielen o svoje príjmy, ale aj o možnosť vlastného rozvoja a vytvárania nových pracovných príležitostí, a to pre každého občana mesta. V rómskej otázke má mesto na čom stavať. Vlastní 3200 hektárov lesa, ktoré má v správe TANAP. V blízkosti jeho hraníc, ktoré tvoria Stráne pod Tatrami, Mlynčeky a Rakúsy, dochádzalo k vykrádaniu lesa. Po zaradení dvoch Rómov do lesnej stráže sa počet krádeží znížil na polovicu, pričom sa podarilo chytiť aj niektorých zlodejov - a neboli to len Rómovia. Ďalej sa mesto rozhodlo zásobovať

rómsku osadu

odrezkami z píly v Podspádoch. Aj keď situácia vo vykrádaní lesa nie je uspokojivá, predsa sa stav zlepšil. Mesto Kežmarok má aj konkrétne skúsenosti v podnikaní v cestovnom ruchu ako menšinový spolupodielnik Hotela Štart na Jezersku (v blízkosti obce Ždiar). V oblasti sú nielen dobré možnosti letnej rekreácie a podmienok pre horskú turistiku, ale predovšetkým zimnej lyžovačky. Po dlhých rokoch prevádzky by hotel potreboval rekonštrukciu, ktorej výška sa odhaduje na 5 - 7 mil. Sk. „Náš 20-percentný podiel,“ hovorí František Grhola, „nám nedovoľuje presadiť termín začatia rekonštrukčných prác.“

Mária Horská