Rieka Morava ich spája

Slovenské a rakúske obce na ceste spoločného rozvoja

V týchto dňoch je opäť problémom dostať sa rýchlo zo Záhorskej Vsi na druhý breh rieky Moravy, kde leží rakúska obec Angern an der March. Vysoký stav rieky nedovoľuje teraz prevádzkovať kompu, ktorá od 6. mája spája nielen tieto dve obce, ale aj okresy Malacky a Gänserndorf v regióne rakúsko-slovenského Pomoravia. Zanietenie dvoch starostov a obecných zastupiteľstiev, ich vízia spoločného rozvoja, boli tým hnacím motorom, čo dokázal získať prostriedky z Európskej únie, z programu PHARE. Kompu postavili za 16 mil. Sk, pričom štvrtinu nákladov zaplatila obec Záhorská Ves. Je to svojím spôsobom atrakcia, zato však na sto percent ekologická, veď na prechod z jednej strany na druhú

využíva silu

riečneho prúdu a dômyselný kladkostroj. Premáva od šiestej do dvadsiatej a v tom istom čase funguje aj colná a pasová kontrola. Denne ju využije okolo sto automobilov a množstvo motocyklistov, cyklistov i peších. Potešili sa jej aj tí obyvatelia Záhorskej Vsi, ktorí už deväť rokov denne dochádzajú za prácou do Rakúska, často dokonca priamo do Angernu. Cesta sa im tak skrátila o niekoľko desiatok kilometrov. Vybudovaním kompy sa tu vlastne obnovilo historické spojenie. Veď Záhorská Ves a Angern ležali už v stredoveku na dôležitej obchodnej ceste spájajúcej Malacky s Gänserndorfom. Bolo tu mýto a prievoz cez Moravu a už od 16. storočia drevený most. Ten zničili v roku 1711 a neskôr obnovili. Koncom 19. storočia viedla po ňom úzkokoľajná železnica, po ktorej sa dopravovala cukrová repa zo susedných rakúskych dedín do cukrovaru v Záhorskej Vsi. Most zničili v roku 1945 a dodnes nebol obnovený. Starosta Angernu Leopold Abraham, ktorého mamička pochádzala zo Záhorskej Vsi, sa netají radosťou, že sa kooperačný projekt vydaril. Vraví dokonca, že 6. máj, deň

otvorenia kompy,

bol preňho významný práve tak ako vlastná svadba a narodenie detí. Zároveň sa pozerá ďalej do budúcnosti a rozvíja reálne predstavy o spoločnom pozdvihnutí regiónu. Nevidí dôvod na nejaké veľkopriemyselné aktivity, ktoré by vari mali konkurovať vznikajúcemu priemyselnému parku Záhorie a automobilke v Devínskej Novej Vsi. Do spolupráce mienia zapojiť malý priemysel, dielne, remeselníkov, malých a stredných podnikateľov. Upozorňuje na to, že kým na rakúskej strane je veľa voľných pracovných miest, no málo remeselníkov a kvalifikovaných robotníkov, na slovenskej strane Moravy sú práve títo, pre nich vzácni ľudia, bez práce. „Môžeme sa pokúsiť vyriešiť tento nesúlad, napríklad založením podnikov joint-venture,” dodáva. Okrem toho sú na rakúskom brehu Moravy

voľné miesta

aj v poľnohospodárstve. Nízko položené roviny po oboch stranách rieky by bolo možné spoločne využívať napríklad na vinohradníctvo. S rozvojom cestovného ruchu, ktorý by mal byť tiež výsledkom užších a jednoduchších kontaktov s rakúskou stranou, sa vytvárajú v Angerne i v Záhorskej Vsi, ktoré dlho ležali za hranicou rozvojových záujmov, ďalšie šance v poskytovaní reštauračných a pohostinských či ubytovacích služieb. „Boli sme zánikovou obcou na hranici, no dnes sme pohraničnou obcou na ceste rozvoja,” definuje zmenu starosta Záhorskej Vsi Jozef Doršic.

Cestovný ruch tu má naozaj šance a ako prví sa ich chopili cyklisti. Pre slovenských cykloturistov je vítaným spestrením trasa Angern-Durnkrut, rakúski turisti zasa môžu využiť značkovanú trasu od Záhorskej Vsi po hrad Devín. Regionálna turistika tu má skvelé podmienky, prírodné krásy, historické pamiatky, v miestnej časti Angernu Stillfried-Grub je napríklad predhistorický chodník, kde možno nájsť pamiatky staré vyše tridsaťtisíc rokov, v Záhorskej Vsi stojí za pozornosť barokový kostol zo 17. storočia. Hoci začali kompou, plánom a ctižiadosťou starostov je postaviť medzi obcami „naozajstný“ most, ktorý bude môcť slúžiť po celý rok a kde aj hraničná kontrola bude pracovať aj keď nie 24 hodín denne, ale aspoň do neskorého večera aj preto, aby hostia z rakúskej strany nereptali ako teraz, keď prídu na výlet či na návštevu k priateľom a známym, že v najlepšom musia odísť, ak sa chcú dostať domov.

Z trojtisícového Angernu, ktorý vznikol spojením päť menších obcí, dochádza väčšina za prácou do okresného sídla Gänserndorf a niektorí aj do Viedne. „Na tomto hraničnom priechode nachádzam veľkú výzvu pre obe obce,” hovorí starosta Angernu. „Najprv však musíme odstrániť jazykovú bariéru, ktorá sa tu vytvorila za tých 40 rokov. Veď my dvaja starostovia sa nevieme dohovoriť bez tlmočníka. Ale ak to dokážeme prekonať, nemám o budúcnosť našich vzťahov obavy.” Na jeseň sa začnú

jazykové kurzy

– v Angerne slovenského, v Záhorskej Vsi nemeckého jazyka. „To nám umožní ľahšiu komunikáciu pri obchodných rokovaniach, tvorbe spoločných projektov, aj pri zamestnávaní ľudí.“ Starostovia sa však pozerajú aj za chotár svojich obcí. Ich želaním je zainteresovať okresných predstaviteľov z oboch strán na tom, aby vytvorili kooperujúci cezhraničný región. „V tom vidím pre obidve obce peknú a hospodársky úspešnú budúcnosť, výhodnú pre všetkých tunajších ľudí,“ zdôrazňuje L. Abraham. Starosta J. Doršic sa netají tým, že budúcnosť oboch obcí mienia budovať na bezprostredných kontaktoch, na spolupráci v školstve, pre deti chcú organizovať výmenné pobyty, aby sa naučili a pochopili reč svojho suseda. Aby tak nadviazali na spoločnú minulosť, pre ktorú štyridsaťročné prerušenie kontaktov neznamená v plynutí času viac než krátku epizódu.

Zuzana Krútka